Podľa antropologičky Helen Fisherovej trvá vášnivá láska len rok a pol, potom sa musí preorientovať na družnú lásku. Vášnivá láska podľa nej nemôže trvať večne, pretože je stavaná na dopamíne. Ak má láska vydržať musí sa zmeniť povaha ľúbostného vzťahu, pretože časom sa mení aj chemické zloženie lásky. Podľa odborníčky, sa musíme tešiť z toho, čo máme a nie z toho, čo môžeme mať.
Náš mozog sa musí preorientovať z dopamínu zameraného na budúcnosť na chemické látky zamerané na súčastnosť. Týmito látkami sú serotonín, oxytocín a endorfíny. Takže čo môžeme urobiť aby sme si udžali dlhodobé vzťahy? Tešiť sa z toho, že máme vedľa seba človeka ktorého ľúbime a sústrediť sa na prítomné okamihy. Takto nebudeme podporovať dopamín, ktorý je molekulou túžby, ale oxytocín podporujúci dlhoveké vzťahy.
Ak chceme viesť šťastný život, mali by sme odolať zvádzaniu dopamínovej stimulácie a obrátiť sa chrbtom túžbe mať všetkého viac. Veľmi veľkým dopamínovým lákadlom sú aj sociálne siete, takže ak chceme udržať svoj dopamín na uzde mali by sme limitovať svoj čas pred obrazovkou a najmä prestať bezmyšlienkovito scrollovať na sociálnych sieťach.
