V piatok zasiahlo Rusko Ukrajinu takmer stovkou rakiet a približne 200 dronmi, čo predstavovalo jeden z najväčších útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru od začiatku vojny. Podľa analytikov je tento eskalujúci útok súčasťou snahy Vladimíra Putina zvýšiť tlak na Ukrajinu a zároveň demonštrovať, že strategická porážka v Sýrii nebola zbytočná, uviedol web zpravy.aktualne.cz.
Prehra v Sýrii vedie k zvyšovaniu napätia
V roku 2015 Rusko svojimi leteckými údermi výrazne pomohlo udržať pri moci sýrskeho prezidenta Bašára Asada počas masívneho povstania. Napriek tomu, že Asad zostal prezidentom, mnohí odborníci, vrátane medzinárodných komentátorov, vnímajú aktuálnu situáciu v Sýrii ako ruskú strategickú prehru. Nielenže Asad stratil významnú časť svojho vplyvu, ale otázkou zostáva aj osud dvoch ruských vojenských základní v regióne.
Ruské vedenie sa preto snaží získať späť stratené renomé, pričom podľa analytikov môže byť kľúčom k tomuto cieľu zvýšenie agresivity na Ukrajine. Podľa Alexandra Baunova z Carnegie Russia Eurasia Center je pre Putina víťazstvo na Ukrajine dôležitejšie ako kedykoľvek predtým – ide o otázku ochrany ruskej štátnosti a globálneho postavenia. „Je to všetko alebo nič,“ napísal Baunov vo svojej analýze.
Raketové údery a strategické signály
Energetická infraštruktúra Ukrajiny sa v piatok stala hlavným cieľom ruských útokov. Ruské médiá a politickí komentátori tvrdia, že úspechy na Ukrajine by mohli posilniť ruskú reputáciu nielen doma, ale aj vo svete. Podľa politologičky Taťány Stanovajovej môže Putin v nasledujúcich týždňoch využiť tento tlak na demonštráciu sily, pričom nie je vylúčené použitie novej rakety Orešnik.
Otázkou zostáva, či eskalácia ovplyvní prípadné mierové rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom. Podľa analytikov je však jedným z charakteristických rysov Putinovej vlády jeho odmietanie konania zo slabšej pozície alebo pod vonkajším tlakom.
Postoj Ukrajiny a medzinárodná perspektíva
Putin si už začiatkom roka kládol ako podmienku ukončenia bojov stiahnutie ukrajinských vojakov zo štyroch okupovaných regiónov a záväzok Kyjeva nevstúpiť do NATO. Ukrajinská strana tieto požiadavky odmietla ako kapituláciu, čo konflikt ešte viac prehĺbilo.
Do situácie vstupuje aj staronový americký prezident Donald Trump, ktorý sa v januári ujme funkcie. Na svojej sociálnej sieti Truth Social minulý víkend napísal, že Rusko je oslabené a rokovania by mali začať čo najskôr. „Svet čaká!“ vyzval Trump.
Napriek Trumpovmu apelu situácia naznačuje, že v najbližších týždňoch môže Ukrajina čeliť ďalším masívnym útokom. Kým Rusko hľadá spôsob, ako obnoviť svoju prestíž, Ukrajina pokračuje v obrane svojho územia a odmieta akékoľvek riešenia, ktoré by znamenali stratu jej suverenity.
