Japonská centrálna banka po dlhých sedemnástich rokoch zdvihla základnú úrokovú sadzbu zo záporných hodnôt, kde ju držala s cieľom podporiť ekonomiku. Zmena je zatiaľ iba kozmetická, sadzba stále zostáva blízko nuly. Krok ale otvoril dvere k niečomu, čo Japonsko dlho nezažilo. Svetu, kde sa za peniaze platí. Tamojšie firmy taká budúcnosť znepokojuje.
Satoaki Kanoh potrebuje v nasledujúcich rokoch vymeniť takmer tucet starnúcich strojov vo svojej tokijskej firme, ktorá vyrába akrylátové panely. Podľa neho je to veľká úloha, ktorá sa kvôli vyššej sadzbe predraží. „V ideálnom prípade by som chcel vymeniť jeden stroj ročne. Ale toľko peňazí nemám,“ povedal agentúre Reuters Kanoh o strojoch, ktoré sa vyrábajú na mieru. „Ak si budeme musieť veľa požičiavať, mohli by sme sa dostať do skutočne ťažkej situácie,“ čaká majiteľ firmy.
Úroková sadzba japonskej centrálnej banky, ktorá ovplyvňuje bankové pôžičky, bola na zasadnutí, ktoré potvrdilo očakávania odklonu od veľmi uvoľnenej menovej politiky, zvýšená z mínus 0,1 percenta do rozmedzia 0 až 0,1 percenta.
Milióny Japoncov, od majiteľov malých firiem až po záujemcov o nákup svojho prvého bývania, teraz zvažujú, ako sa prispôsobiť vyšším nákladom na pôžičky po dlhých rokoch deflácie, keď sa ceny, mzdy aj náklady na pôžičky menili len mierne. Japonské spoločnosti aj domácnosti sa už dlho držia deflačnej príručky: hromadiť hotovosť a znižovať náklady. To zanechalo ekonomiku v začarovanom kruhu zastaveného rastu a stagnujúcich miezd.
Zbaviť sa tohto deflačného myslenia môže byť ťažké, aj keď ceny a niektoré mzdy rastú. Najväčšieho rastu miezd sa dostáva zamestnancom veľkých firiem. U tých malých nie je podľa agentúry Reuters vôbec isté, či a prípadne k akému zvýšeniu miezd dôjde.
To, ako sa so situáciou vyrovnajú menšie firmy, pritom bude mať obrovské dôsledky v ekonomike, kde malé a stredné podniky zamestnávajú približne 70 percent pracovnej sily. Súkromná spotreba tvorí viac ako polovicu hrubého domáceho produktu.
Obavy z budúcnosti
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
