Chcela rodine uvariť chutný obed, namiesto toho svojich najbližších nevedomky otrávila cuketou zo záhradky. Po obede prišli kŕče v bruchu, úporné zvracanie aj silné hnačky.
Hoci vo varení nie je žiadny začiatočník, o toxických cuketách pani Jana doteraz nevedela. „Povedomie o tomto nie je také rozšírené, ako napríklad pri otrave hubami,“ vysvetľuje.
Pani Jana mala vždy domáce plody od svokra, ktorý ich pestuje mnoho rokov a trhá ich včas v menšej dĺžke. „Tentoraz bola cuketa od iného člena rodiny, pomerne dosť veľká. Pravdepodobné je aj to, že aj v tejto horúčave nebola zalievaná. Práve to môže prispieť k toxicite cukiet. Ďalším dôvodom môže byť aj dlhšie skladovanie,“ premýšľa Jana.
6 ľudí v ťažkostiach
A práve tú najdlhšie uskladnenú cuketu nakoniec pre päť dospelých a dcéru (13) zapiekla v kombinácii so soľou, cesnakom, mäsom a korením. „Cuketu som, bohužiaľ, neochutnala, či je horká. Pokrm to bol v kombinácii so zemiakmi dobrý a nejaká zvláštna horkosť nebola poznať,“ spomína pani Jana.
Avšak po zhruba šiestich hodinách začalo peklo. U všetkých, ktorí pokrm jedli, nastali kŕče v bruchu, zvracanie a hnačka. „Počiatočnú chvíľkovú zimnicu vystriedala horúčosť. Toto, bohužiaľ, u všetkých zotrvalo v rôznych intervaloch celú noc a nasledujúci deň. Malátnosť, slabosť a vyčerpanie vydržalo celých 24 hodín,“ opisuje pani Jana, ktorá si z nešťastného obeda vzala veľké ponaučenie. „Cuketu z jedálnička nevyradím, ale budem používať tie menšie a vždy ich vopred ochutnám,“ dodáva pre Blesk.cz.
Horké plody
Na toxicitu cukiet už upozornil aj RNDr. Tomáš Moravec, Ph.D. z Ústavu experimentálnej botaniky AV SR. „Mnoho toxických látok produkujú aj nevinne vyzerajúce plodiny, o ktorých to okrem pár odborníkov takmer nikto nevie. Napríklad plodiny z čeľade tekvicových produkujú množstvo toxických steroidov so súhrnným názvom kukurbitacíny,“ vysvetľuje.
Medzi tekvicovité patria napríklad uhorky, tekvice, melóny alebo cukety. Podobne ako iné rastlinné toxíny slúžia aj kukurbitacíny rastlinám ako ochrana pred bylinožravcami. „Kukurbitacíny sú jednak výrazne horké, čím mnoho bylinožravcov odradia, jednak spôsobujú hnačky a niektoré z nich majú aj ďalšie toxické účinky. Tieto toxíny sa koncentrujú prevažne v okolí stopiek,“ opisuje vedec.
Počas mnohých tisícročí šľachtenia sa poľnohospodárom podarilo znížiť hladiny väčšiny toxických látok natoľko, že väčšinou nepredstavujú vážnejšie nebezpečenstvo. „Čas od času však dôjde nešťastnou kombináciou mnohých faktorov, ako je zvolená odroda, sucho, horúčava, škodcovia k zvýšeniu koncentrácie toxínov nad bezpečnú hranicu a potom môže dôjsť aj k otravám, v niektorých prípadoch aj hromadným,“ uzatvára Tomáš Moravec, podľa ktorého mohlo mať na zvýšenú toxicitu cukiet vplyv práve aj tohtoročné tropické počasie.
Čo robiť pri otrave?
Pokiaľ k otrave predsa len dôjde, je dobré vedieť, čo robiť. Z otravy jedlom sa človek obvykle dostane v priebehu niekoľkých dní. Dôležité je predovšetkým dopĺňať tekutiny, pretože kvôli hnačkám a zvracaniu ich človek veľa vylúči.
Po odznení najhoršieho je dobré jesť suché a netučné jedlá, akými je napríklad pečivo, sušienky, banány alebo ryža, a zároveň sa vyhnúť konzumácii ťažkých alebo pikantných jedál, rovnako tak alkoholu.
