Podľa Webera teraz nastal čas túto myšlienku znova priviesť k životu. „Rád by som videl spoločnú európsku jadrovú obranu ako jeden z dlhodobých cieľov. Ak je to nereálna predstava, mali by sme brať do úvahy Macronovu ponuku, ako francúzsku jadrovú výzbroj začleniť do európskych štruktúr,“ vysvetľuje.
Predstava akéhosi európskeho jadrového dáždnika je však podľa zahranično-politického analytika Ulricha Specka nesplniteľným snom. „Prezentovať to aj ako nejakú krátkodobú možnosť je nebezpečné a iluzórne. Jadrové odstrašovanie závisí vždy od schopností a dôveryhodnosti. Na tom prvom možno pracovať, na druhom však len ťažko,“ uviedol na sieti X.
Rusko by podľa neho ani na chvíľu neuverilo, že Francúzsko bude riskovať jadrovú vojnu kvôli udržaniu územnej celistvosti krajín na východnom krídle Európy. „Francúzsko už malo šancu si vybudovať dôveryhodnosť ako ochranca celého regiónu voči Rusku pri jeho útokoch na Ukrajinu v roku 2014 a Počet jadrových hlavíc v jednotlivých štátoch 2022,“ pripomína Speck. Macron však namiesto tvrdého postupu opakovane telefonoval s Vladimirom
Putinom a do vojenskej pomoci Kyjevu sa sprvu tiež nehrnul.
„Aj keby sa Francúzsko v minulosti správalo inak, Rusko by aj tak neverilo, že je pripravené rozšíriť svoj jadrový dáždnik do celého regiónu. Ak by to Francúzi oznámili, Moskva by ho čoskoro chcela otestovať,“ dodáva.
Volanie britských priateľov
Európska únia mala ešte pred pár rokmi druhého silného hráča v otázkach jadrových zbraní. Na Veľkú Britániu a jej viac ako 200 jadrových hlavíc sa však po brexite už spoliehať nemôže. Weber tvrdí, že na spoluprácu nikdy nie je neskoro. „Možno sme sa dostali do bodu, kedy po rokoch od brexitu nastal čas na konštruktívnu debatu s našimi britskými priateľmi,“ myslí si. Aj Británia podľa neho čelí veľkým problémom v otázkach bezpečnosti a nákladom na modernizáciu armády. Vzájomná pomoc sa priamo ponúka.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
