Dohromady by na šiestich základniach mali Spojené štáty mať okolo stovky bômb. V prípade
vojnových konfliktov môžu tieto zbrane využiť nielen Spojené štáty, ale aj hostiteľské krajiny, samozrejme, s posvätením Washingtonu. Opäť ide ale o čistú závislosť na benevolenci Ameriky.
Ak sa do úradu dostane Trump, nemusí použitie jadrového arzenálu schváliť. Vlastný jadrový arzenál Weber považuje najmä za dobrý prostriedok odstrašenia. „Európa musí mať
vlastné odstrašujúce prostriedky, musíme byť schopní sa brániť. Všetci vieme, že keď dôjde na tlak z vonku, sú jadrové zbrane rozhodujúce,“ uviedol pre portál Politico . Rusko podľa neho v uplynulých rokoch jasne ukázalo, že jadrová hrozba z jeho strany je reálna.
Najmä od invázie na Ukrajine v roku 2022 prokremeľskí propagandisti hrajú na jadrovú notu
pomerne často. Vyniká v tom niekdajší prezident Dmitrij Medvedev. Predseda ruskej Rady pre zahraničnú a obrannú politiku Sergej Karaganov navrhoval preventívny úder na európskeho spojenca Ukrajiny, aby západné krajiny upustili od jej podpory.
Francúzsky jadrový dáždnik na Európu
Iba jediná členská krajina Európskej únie aktuálne disponuje vlastným jadrovým arzenálom. Francúzsko má podľa dostupných informácií asi 300 nukleárnych hlavíc. Pre porovnanie, Rusko disponuje až šiestimi.
Rozmiestnenie jadrových hlavíc v Európe a Rusku
Vojnu ukončíme atomovkou, Západ nič neurobí. Úvahy Rusov znepokojujú
expertov. Emmanuel Macron už v roku 2020 navrhoval strategický dialóg o „role francúzského jadrového arzenálu v kolektívnej obrane Európy“. Nemecko to však svojho času odmietlo, Elyzejský palác sa znovu pripomenul v roku 2022. Výzvy však opäť zostali bez odozvy, pripomína Frankfurter Allgemeine Zeitung.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
