Spočiatku navyše Izrael nechcel dovoliť prísun takmer žiadnych humanitárnych dodávok. Zvlášť niektorí izraelskí predstavitelia zaujali veľmi tvrdú líniu. „Verejne hovorili, že Gaze nechcú poskytnúť ani kvapku vody,“ pripomína analytik.
Postupne sa však do Pásma Gazy začala opäť humanitárna pomoc dostávať. Lenže zďaleka nie v takej miere ako pred vojnou, keď tam vchádzalo aj viac ako päťsto kamiónov.
„V priemere vidíme, že teraz do Gazy príde denne sto až dvesto vozidiel,“ vypočítava Zilber a dodáva, že podľa neho je potrebné do Pásma posielať väčší objem pomoci.
Žurnalista pôsobiaci v Izraeli navyše uvádza, že bežní Izraelčania nemajú potuchy o rozsahu humanitárnej situácie v Gaze. A mnohých vraj táto informácia ani nezaujíma, ich empatia je podľa Zilbera smerom k obyvateľom Gazy takmer nulová. Novinár za touto ľahostajnosťou vidí dva dôvody.
Po prvé, izraelské médiá, najmä tie mainstreamové, podľa neho zábery z Gazy ani neukazujú, čo má byť „jasný zámer“ v snahe nepodkopať vojnové úsilie Izraela. A za druhé je tu trauma z masakru zo 7. októbra, ktorý novinár označuje za „úplnú krutosť“ namierenú proti izraelským civilistom vrátane žien, detí a seniorov. Pri útoku Hamasu vtedy zomrelo vyše 1 200 ľudí, ďalších asi 250 padlo do zajatia.
Svedectvá z osudného dňa majú ľudia v Izraeli pred očami neustále, a to aj dnes, teda po viac ako štyroch mesiacoch vojny. „Otvorte si tu v Izraeli noviny a nielenže tam nie je nič o tom, čo sa práve deje v Gaze, ale vždy tam nájdete fotografie, videá a svedectvá spojené so 7. októbrom.“
