Dodal, že slovenský špeciál by mal evakuovať aj občanov iných krajín. „Tak, ako my v podobných situáciách využívame evakuačné lety iných krajín, v tomto prípade recipročne o súčinnosť požiadala česká, poľská, cyperská i chorvátska strana. Ponúkli sme pomoc aj Ukrajine, zatiaľ nereagovala,“ priblížil.
Informoval tiež, že od utorka (1. 10.) spustil rezort činnosť medzinárodného operačného krízového centra. Bude fungovať nonstop a bude poskytovať všetky potrebné informácie pre občanov, ako sa v krízovej situácii majú správať.
„Dôležité je, aby v prvom rade kontaktovali náš zastupiteľský úrad v Bejrúte, aby si dohodli všetky organizačné veci, ktoré budú s evakuáciou spojené,“ dodal minister.
Napriek výzvam OSN, Spojených štátov a Európskej únie na prímerie pokračujú boje medzi Izraelom a libanonským Hizballáhom. Hnutie v stredu uviedlo, že došlo k stretu s izraelskými vojakmi v pohraničnom meste Maroun el-Ras po tom, ako zatlačilo sily v blízkosti iného pohraničného mesta. Skupina uviedla, že rakety vypálila aj na vojenské stanovištia v Izraeli.
Šéf médií skupiny Mohammad Afif povedal, že tieto bitky boli len „prvým kolom“ a že skupina mala dostatok bojovníkov, zbraní a munície, aby zatlačila Izrael. Z Izraela sa bezprostredne nevyjadrili.
Izrael v stredu skoro ráno obnovil bombardovanie južných predmestí Bejrútu, bašty Iránom podporovanej skupiny, s viac ako tuctom leteckých útokov proti cieľom, ktoré podľa neho patrili Hizballáhu.
Libanonský minister pre telekomunikácie Johnny Corm povedal, že veža mobilného vysielania bola zničená. Takmer 1 900 ľudí bolo zabitých a viac ako 9 000 zranených v Libanone za takmer rok cezhraničných bojov, čo je najviac za posledné dva týždne, podľa štatistík libanonskej vlády. Viac ako milión ľudí bolo nútených opustiť svoje domovy.
Islamská republika označila utorňajší útok za reakciu na izraelské zabíjanie vodcov militantov vrátane šéfa Hizballáhu Hasana Nasralláha a útoky v Libanone proti skupine a v Gaze. Iránsky spojenec, vodca Hamasu Ismail Haniyeh, bol zavraždený v Teheráne 31. júla. Útok bol všeobecne obviňovaný z Izraela, ktorý sa neprihlásil k zodpovednosti.
Ibrahim Jafari, poradca generálneho veliteľa iránskych Revolučných gárd, uviedol, že kybernetická operácia bola spustená spolu s raketovými útokmi, ktoré zasiahli ich ciele, ktorými boli podľa štátnej tlačovej agentúry tri izraelské vojenské základne. Podobný útok v apríli, aj posledné útoky spôsobili minimálne škody. Jeden Palestínčan bol zabitý.
Generálny štáb iránskych ozbrojených síl uviedol, že akákoľvek odpoveď Izraela by sa stretla s „obrovským zničením“ infraštruktúry Iránu. Americká spravodajská webová stránka Axios uviedla, že odveta v priebehu niekoľkých dní by sa mohla zamerať na zariadenia na ťažbu ropy v Iráne a na ďalšie strategické miesta.
Na sociálnych sieťach sa Iránci obávajú izraelskej odvety a uviedli, že minulé vojny, ako napríklad osemročný konflikt s Irakom v 80. rokoch, pri ktorom zahynul asi milión ľudí, prinesú len ďalšie utrpenie.
„Zničenie generácií, mladí ľudia sú potravou pre delá, zbohatnutie generálov a elít a posilnenie extrémistov? Lídri nebudú platiť za zavlečenie Iránu do vojny,“ povedala Nima Mokhtarian, ktorá pracuje v mimovládnej organizácii.
Raketové útoky Iránu a izraelské operácie v Libanone vyvolali po celom svete znepokojenie, keďže zástupcovia Teheránu na Blízkom východe – Hizballáh, jemenskí Húsíovia a ozbrojené skupiny v Iraku – neustupujú v útokoch na podporu Hamasu.
Čína vyzvala globálne mocnosti, aby zohrali konštruktívnu úlohu a vyhli sa eskalácii, zatiaľ čo Saudská Arábia dúfa v deeskaláciu a dialóg, uviedol minister hospodárstva Faisal al-Ibrahim.
