Šéf OSN António Guterres na konferencii v Dohe zistil, že reakcia OSN na dianie v Pásme Gazy bola pomalá, organizáciu podľa neho paralyzovali geostrategické nezhody. Oneskorená reakcia na tento konflikt „kompromitovala autoritu a dôveryhodnosť Bezpečnostnej rady,“ dodal Guterres. Jej reputáciu potom zhoršilo veto Spojených štátov pri hlasovaní o rezolúcii vyzývajúcu k okamžitému prímeriu.
Šéf OSN ale sľúbil, že v snahách o urovnanie konfliktu neustane. Varoval tiež, že „situácia rýchlo speje ku katastrofe s potenciálne nezvratnými dôsledkami pre všetkých Palestínčanov a pre mier a bezpečnosť v regióne.“
Palestínsky premiér Muhammad Ištajja zase vyhlásil, že pokiaľ bude Izrael ďalej porušovať medzinárodné právo a humanitárne rezolúcie, mal by čeliť sankciám.
Jordánsky minister zahraničia Ajmán Safádí povedal, že Izrael vykonáva systematickú politiku vytláčania Palestínčanov z Pásma Gazy vojnou, pri ktorej zahynuli tisíce civilistov. Izrael podľa neho vytvoril mnoho nenávisti, ktorá bude prenasledovať región a definovať budúce generácie.
Vojna si doteraz v Gaze vyžiadala vyše 17 700 mŕtvych, z ktorých okolo 40 percent boli deti. Veľká väčšina tunajších obyvateľov musela opustiť svoje domovy.
Predchádzajúci útok palestínskeho radikálneho hnutia Hamas na Izrael pripravil o život 1200 ľudí, väčšinou civilistov. Ďalších 240 ľudí ozbrojenci vzali ako rukojemníkov, 137 ich naďalej zadržiavajú.
