Po zvolení Petra Pellegriniho za slovenského prezidenta sa uvoľnilo kreslo predsedu Národnej rady. Zálusk o toto miesto má Hlas, ktorý argumentuje, že vďaka koaličnej zmluve mu prislúcha tento post a vie si tam predstaviť práve Rašiho. Na funkciu si pritom brúsi zuby aj Danko, ktorého silno podporil premiér Robert Fico. Súboj o post predsedu parlamentu je pritom najväčším konfliktom medzi stranami SNS a Hlas.
Obe strany sa pred letom dohodli, že riešenie problému odsunú až na september. Postoj Hlasu sa medzitým nijako nezmenil. „Pozícia Hlasu je známa, naši partneri o nej vedia,“ hovorí Šutaj Eštok. Roman Michelko sa domnieva, že Danko možno nakoniec ustúpi z boja o kreslo šéfa parlamentu a uspokojí sa s novou pozíciou vo vedení niektorého štátneho úradu.
Blokovanie minimálnej mzdy
Do slovnej potýčky s SNS sa ešte pred letom dostal aj minister práce za Hlas Erik Tomáš. S národniarmi nedokázal nájsť zhodu na minimálnej mzde. Tomáš v rádiu Expres vyhlásil, že koalícia sa musí zamyslieť nad tým, aký má zmysel, keď nevie zahlasovať za vlastné programové vyhlásenie.
Nepáčilo sa mu totiž, že SNS „v rozpore s programovým vyhlásením vlády blokuje prijatie zákona o minimálnej mzde“. Danko vzápätí upokojoval situáciu, že Tomáša k vyjadreniam v podstate donútil moderátor Expresu Braňo Závodský. „Závodský často vyprovokuje hosťa k neuvážených vyhláseniam, ako to urobil včera Erik Tomáš,“ reagoval Danko.
Predseda najmenšej koaličnej strany hasí situáciu aj teraz. V nedeľnej relácii V politike na TA3 priznal, že síce nejaké konflikty v koalícii existujú, nie sú však podľa neho také obrovské, aby kvôli nim povalil vládu.
„Samozrejme, že ani teraz nie som spokojný, ale najväčšie šialenstvo je pre mňa, aby som mal štát odovzdať Matovičovi a Progresívnemu Slovensku,“ povedal. Danko už raz svoju nespokojnosť s fungovaním koalície vyriešil vypovedaním koaličnej zmluvy.
Stalo sa tak v roku 2017 za vlády Smeru, Mostu a SNS. Strana však v koalícii vydržala až do konca volebného obdobia v roku 2020.
