Jordánsky kráľ Abdullah II hovoril telefonicky s Bidenom, zatiaľ čo minister zahraničných vecí Ayman al Safadi zavolal svojmu britskému kolegovi Davidovi Lammymu ako súčasť diplomatickej aktivity.
Safadi varoval, že kríza neskončí, kým Izrael neprestane s vojenskými operáciami v Gaze, a britskí predstavitelia odhadujú, že je takmer nemožné, aby Jordánsko podľahlo tlaku USA a súhlasilo s pomocou pri zostreľovaní iránskych rakiet letiacich cez jordánske územie na Izrael.
V rámci Iránu sa tí, ktorí volali po opatrnosti alebo navrhovali diplomaticky využiť izraelské prešľapy, zdajú byť zatlačení tými, ktorí presadzujú koordinovaný útok na Izrael prostredníctvom Hizballáhu, Hamasu, irackých militantných skupín, Húthiov v Jemene a samotného Iránu.
Pri aprílovej epizóde trvalo Iránu 12 dní, kým sa rozhodol a spustil svoju reakciu. Tento čas využil nielen na kalibráciu svojej odpovede, ale aj na vysielanie signálov, že neplánuje regionálnu vojnu, čo viedlo USA k obmedzeniu izraelskej reakcie.
Niektoré z týchto signálov o rozsahu reakcií oboch strán sú teraz neprítomné, ale čím dlhšie trvá pauza medzi atentátom na Haníju a iránskou reakciou, tým viac času existuje pre diplomaciu na zníženie rizika nedorozumení.
V pondelok hlavný veliteľ IRGC Hossein Salami zopakoval hrozbu skupiny, že Izrael “dostane trest v pravý čas“, pričom dodal, že Izrael si kope vlastný hrob. Základňa hostiaca amerických vojakov v Iraku sa v pondelok ocitla pod raketovou paľbou po americkom útoku 30. júla, ktorý zabil štyroch pro-iránskych irackých bojovníkov. Niekoľko amerických vojakov bolo zranených, informovali traja americkí predstavitelia agentúru Reuters.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
