Mosseri Kubáncovi neodpovedal a Meta sa otázkam v tejto veci vyhýbala.
„Zdá sa, že Meta nie je schopná definovať ‚politický‘ obsah,“ povedal Charlie Warzel, spisovateľ z The Atlantic, ktorý sa zaoberá prienikom technológie, politiky a kultúry. „Aby som bol spravodlivý, je to ťažká otázka, najmä vo volebnom roku, pretože politika nie je nejaký úhľadne ohraničený prvok života – je prepojená s kultúrou, popkultúrou a správami o všetkom od techniky cez biznis až po zdravie a vedu.“
Aj keď spoločnosť začala byť alergická na politické konverzácie prúdiace cez jej platformy, stále nemá problém podporovať platené politické príspevky. Podľa Meta’s Ad Library spoločnosť od roku 2018 vyzbierala viac ako 4 miliardy dolárov na reklamné výdavky na politické a sociálne otázky.
Hovorca Meta ponúkol vyhlásenie: „Na základe prieskumu naša definícia politického obsahu je obsah, ktorý sa pravdepodobne týka tém súvisiacich s vládou alebo voľbami; napríklad príspevky o zákonoch, voľbách alebo sociálnych témach. Tieto globálne problémy sú zložité a dynamické, čo znamená, že táto definícia sa bude vyvíjať, keď budeme pokračovať v kontakte s ľuďmi a komunitami, ktorí využívajú naše platformy, a s externými odborníkmi na zdokonalenie nášho prístupu.“
Spadá pod toto zastrešenie napríklad zmena klímy? Problémy s právami žien? LGBTQ problémy?
„Ako nezávislá vydavateľka aj LGBTQ osoba, ktorá príležitostne píše o svojom živote, sa obávam, že moje písanie a odkazy sa dostanú do kategórie „politika“, či už ide alebo nejde o politiku,“ uviedol Parker Malloy, autor bulletinu The Present Age.
