Pre tých, ktorí preferujú neinvazívne riešenia, sú tu aj BCI zariadenia, ktoré snímajú elektrickú aktivitu mozgu zvonku lebky, ako EEG. Hoci sú menej presné než implantované zariadenia, majú veľký potenciál, najmä vďaka neustálemu technologickému pokroku.
Okrem zaznamenávania signálov mozgu BCI dokážu tiež vysielať informácie priamo do mozgu, čo sa nazýva hlboká mozgová stimulácia (DBS). Tento proces zahŕňa implantáciu elektród, ktoré stimulujú neuróny, čím pomáhajú liečiť zdravotné stavy ako Parkinsonova choroba alebo ťažké depresie.
S rozvojom BCI však prichádzajú aj etické otázky. V apríli 2024 sa Colorado stalo prvým štátom v USA, ktorý ochránil neurónové údaje úpravou zákonov o súkromí. Objavujú sa obavy z manipulácie správania, implantácie falošných spomienok či narušenia osobnej autonómie. Sú tu aj riziká spojené s implantáciou cudzích predmetov do mozgu, vrátane infekcií a tvorby jazvového tkaniva. Dlhodobé dôsledky elektrickej stimulácie mozgu ešte nie sú úplne známe.
Popri medicínskych rizikách sa objavujú aj praktické výzvy. Čo ak výrobca implantátu prestane existovať alebo podporovať svoje zariadenie? Ľudia, ktorí sú na tieto zariadenia odkázaní, by mohli ostať s technológiou, ktorá už nebude funkčná. Mozgové rozhrania sú veľkým krokom v interakcii človeka s technológiou, no ich vývoj si bude vyžadovať dôkladné zváženie etických, medicínskych a praktických výziev.
