Ľudstvo vždy využívalo technológie na zmenu svojho života, no dnes nás začínajú technológie formovať spôsobmi, ktoré sme si predtým len predstavovali. Vstúpte do sveta mozgových implantátov, tiež známych ako BCI.
Táto technológia otvára nové možnosti priameho prepojenia medzi našim mozgom a externými zariadeniami. Pomocou týchto nervových rozhraní môžu používatelia ovládať počítače, protézy či iné zariadenia iba myšlienkami. Avšak táto technológia nie je len o pohodlí. Prináša nádej pre ľudí trpiacich paralýzou, Alzheimerovou chorobou, Parkinsonovou chorobou a inými neurologickými problémami. Vďaka zachyteniu signálov, ktoré by inak zmizli, BCI vytvára nový spôsob, ako obnoviť stratené schopnosti. Hovorí o tom aj nové video od 1440 Daily Digest.
Pomerne častý je strach z invazívnej implantácie počítača do mozgu, ktorý mnohým pripomína kyborgov z vedecko-fantastických filmov. Skutočnosť je však iná – reálne výsledky a dlhodobé výhody tejto technológie sú úplne iné, ako sa zdá z príbehov sci-fi. Ako teda fungujú mozgové rozhrania v skutočnosti?
Mozgovo–počítačové rozhrania (neuroprotézy) fungujú ako most medzi mozgom a externými zariadeniami. Tieto neuroprotézy dokážu zachytiť a preniesť aktivitu neurónov do externého zariadenia, ako sú počítač či protézy, pričom sa vďaka strojovému učeniu časom zlepšujú. Vďaka tomu si môžu vytvoriť personalizovaný slovník neurónovej aktivity a zámerov používateľa.
Za posledné roky sme boli svedkami významných úspechov: v roku 2002 sa opica naučila ovládať kurzor na počítači, v roku 2008 sa opica nakŕmila pomocou robotického ramena ovládaného mozgom a v roku 2012 to po prvý raz dokázal aj človek. V roku 2021 spoločnosť Neuralink zverejnila video, na ktorom opica hrá pingpong iba pomocou svojej mysle. Tento prelom viedol k prvým klinickým testom bezdrôtového čipu na mozgové rozhranie pre ľudí, ktoré začali v roku 2024.
Existujú rôzne typy BCI, každý s vlastnými možnosťami a aplikáciami. Niektoré sa implantujú priamo do mozgu, čo im umožňuje lepšie čítať neurónové signály vďaka ich tesnej blízkosti k neurónom. Lekári určujú optimálne miesto implantácie prostredníctvom mozgového mapovania pomocou skenov MRI, EEG a elektrokortikografie. Iné rozhrania sa umiestňujú na povrch mozgu alebo do blízkych krvných ciev, ako je superior sagitálny sínus (SSS). Príkladom je tzv. stin (implantátová elektróda), ktorý môže pomôcť pacientom s ALS vykonávať každodenné úlohy pomocou digitálnych príkazov.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
