„Prísna regulácia, ktorá nastaví parametre pre obsah kontaminujúcich látok, obmedzí maximálnu koncentráciu psychoaktívneho THC a zavedie vekové obmedzenie dostupnosti, môže prinášať výrazné zdravotné benefity. Vďaka zavedeniu legálneho trhu dôjde k obmedzeniu nelegálneho predaja a pestovania kanabisu a zníži sa aj s ním spojená kriminalita.“ Treba dodať, že podľa zverejnených prieskumov verejnej mienky sú čísla užívateľov kanabisu ešte vyššie.
Situácia sa mení, legislatíva s ňou musí ísť ruka v ruke
Aj za hranicami už dochádza k zmene prístupu štátov k problematike psychoaktívneho konope a čoraz viac krajín vníma nutnosť aktualizovať svoju politiku týkajúcu sa nakladania s kanabisom. Ako príklad môžeme uviesť Holandsko, Uruguaj, niektoré štáty USA, Kanadu, Maltu, Španielsko či Švajčiarsko – tieto krajiny spája práve pokrokové uchopenie konopnej problematiky.
„Niektoré z týchto štátov sa venujú všetkým aspektom osobného užívania kanabisu, od pestovania pre osobnú potrebu až po konopný trh, iné postihujú iba konkrétne časti – napr. konopné spoločenské kluby. Všetky ale ponúkajú veľa priestoru na inšpiráciu a tiež o poučenie sa z už nazbieraných dát,“ dopĺňa Helena Gherasim, z Think tanku racionálnej politiky závislostí.
Popri odborníkoch je zmenám z hľadiska legalizácie a regulácie naklonená aj laická verejnosť. Podľa tohtoročného prieskumu agentúry Reuters, ktorého sa zúčastnilo vyše 9 tisíc dospelých obyvateľov Francúzska, Talianska, Nemecka, Holandska, Portugalska, Španielska, Švajčiarska a Veľkej Británie, sa ukázalo, že 55 % opýtaných podporuje legalizáciu konope, 20 % na tom nezáleží a 25 % sa vyslovilo proti.
Keď sa pozrieme „domov“ na výsledky nedávneho vyšetrovania občianskej iniciatívy s názvom Charta 420, takmer dve tretiny respondentov sa domnieva, že by sa legislatíva mala výrazne zmierniť. Na zachovanie súčasného stavu sa vyjadrilo 25 % respondentov, 3 % sa vyjadrilo naopak za sprísnenie.
Zaujímavé sú aj závery vyšetrovania Centra pre výskum verejnej mienky, ktoré mapovalo postoje verejnosti k konzumácii návykových látok. Analýza respondentov poukázala napríklad na vplyv veku na hodnotenie prijateľnosti pravidelnej konzumácie konopných drog. Mladší významnejšie viac označujú pravidelnú či občasnú konzumáciu konopných drog za prijateľnú (konkrétne medzi ľuďmi vo veku 20 až 29 rokov je to 56 %, 30 až 39 rokov 53 %, 40 až 54 rokov 46 %, 55 až 64 rokov 41 % a nasleduje výraznejšie prepad u ľudí starších ako 65 rokov, kde je to 22 %).
„Aj na výsledkoch je jasne vidieť, že sa verejné vnímanie problematiky vyvíja, avšak legislatíva nestíha, resp. nereflektuje požiadavky súčasnej spoločnosti,“ dodáva Helena Gherasim z Think tanku racionálnej politiky závislostí.
