„Šesťročný výskum obrovského antarktického ľadovca Thwaites sa skončil pesimistickými vyhliadkami na jeho budúcnosť,“ napísala biochemička a vedecká editorka časopisu New Scientist Alison Georgeová. V minulosti pracovala ako výskumníčka výskumného ústavu British Antarctic Survey a na Antarktíde strávila 18 mesiacov.
V rámci spoločného britsko-amerického výskumného programu Thwaites Glacier Collaboration (ITGC) v priebehu šiestich rokov dokopy stovka vedcov a výskumníkov skúmala dynamiku ikonického antarktického ľadovca Thwaites. Tento najširší ľadovec na planéte sa nachádza v odľahlej a ťažko dostupnej časti Antarktídy, preto bol výskum mimoriadne náročný.
Kolaps je nezvratný
Ľadovec Thwaites spočíva na skalnom podloží hlboko pod hladinou mora a čoraz teplejšia morská voda ho zospodu roztápa. Navyše podložie nie je rovné, čo znamená, že pri postupnom roztápaní sa ľadovec rýchlejšie zosúva a morská voda zasahuje čoraz väčšiu plochu ľadu. To urýchľuje proces smerujúci ku kolapsu, a teda k zániku celého ľadovca. V okamihu, keď sa tak stane, v dôsledku roztopenia len tohto jedného ľadovca sa morská hladina celosvetovo zvýši až o 65 centimetrov.
Georgeová v článku konštatuje, že tento proces sa už nedá zastaviť ani znížením emisií oxidu uhličitého. Profesor Mathieu Morlighem z Dartmouth College (Hanover, štát New Hampshire) spoločne s ďalšími vedcami a výskumníkmi pracoval s počítačovými modelmi, aby skúmal, ako budú na stav ľadovca vplývať rôzne úrovne oxidu uhličitého v ovzduší. Vedci zistili, že pri akomkoľvek množstve emisií bude ľadovec nestabilný. To znamená, že proces kolapsu ľadovca je nezvratný.
Otázka je, kedy sa tak stane. Klimatický vedec a výskumník Rob Larter z výskumného ústavu British Antarctic Survey konštatuje, že hoci sa ľadovec nezrúti hneď zajtra, podľa doterajších výskumov je isté, že sa roztápanie ľadovca bude postupne zrýchľovať. Vedci odhadujú, že katastrofický scenár sa naplní zhruba o tri storočia.
Hrozí globálna katastrofa
Lenže samotné zvýšenie hladiny mora o 65 centimetrov bude len začiatok. Následne totiž nastane destabilizácia a obrovský úbytok ľadovej pokrývky v západnej časti Antarktídy, čo spôsobí zvýšenie morskej hladiny dokonca až o 3,3 metra. To už priamo ohrozí väčšinu prímorských miest vrátane New Yorku, Kalkaty či Šanghaja.
Profesor Morlighem pripomína, že napriek tomuto nezvratnému procesu, stále máme možnosť aspoň ovplyvniť, ako rýchlo sa tento proces udeje: radikálnym znížením emisií oxidu uhličitého. „Mohlo by nám to pomôcť získať čas,“ tvrdí americký vedec a výskumník. „Ešte stále môžeme mať kontrolu nad tým, ako rýchlo bude Thwaites strácať na objeme.“
Ľadovec Thwaites prezývaný ako „ľadovec súdneho dňa“ sa nachádza v západnej časti Antarktídy. Rozlohou je väčší než Florida a svojou dĺžkou 120 kilometrov je najširším ľadovcom na planéte. Prvýkrát bol spozorovaný v roku 1940, oficiálne bol pomenovaný v roku 1967 po americkom geomorfológovi a glaciológovi Fredrikovi T. Thwaitesovi. V dôsledku klimatickej zmeny dnes predstavuje jeden z najvýraznejších úbytkov ľadovcov vôbec. Vedci ho monitorujú práve pre riziko nebezpečného nárastu morskej hladiny pri roztápaní. Podľa vedcov je však kolaps nezvratný aj v prípade neďalekého ľadovca Pine Island.
V dôsledku úbytku ľadu v polárnych oblastiach spôsobeného globálnym otepľovaním sa hladina morí nebezpečne zvyšuje. Podľa údajov Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) dosiahla v roku 2021 nový rekord. V období 2013-2021 vzrástla v priemere o 4,3 percentá ročne. Podľa odhadov to priamo ohrozuje približne 680 miliónov ľudí žijúcich v pobrežných oblastiach.
„Spolu s čoraz intenzívnejšími tropickými cyklónmi prispel nárast hladiny morí k zhoršeniu takých extrémnych udalostí, ako sú smrtiace búrky, záplavy, erózie a zosuvy pôdy. Teda udalosti, ktoré sa historicky udiali raz sto rokov, no dnes ich možno očakávať raz ročne na viacerých miestach,“ uvádza Organizácia spojených národov na svojej webovej stránke.
