Smrť legendárneho herca Štefana Kvietika (†90) zasiahla aj jeho dlhoročnú kolegyňu a priateľku Idu Rapaičovú (81). Na svojho umeleckého súputníka spomína s láskou, no prezrádza aj, že divadlo sa pre neho v neskorších rokoch stalo uzavretou kapitolou.
Z veľkých dosiek do dobrovoľného ústrania
Podľa portálu pluska.sk odišiel Štefan Kvietik z tohto sveta 21. marca 2024. Medzi tými, ktorým jeho odchod zarmútil srdce, bola aj herečka Ida Rapaičová. V rozhovore pre portál opísala nielen ich spoločné spomienky, ale aj osobný prerod herca, ktorý sa po rokoch v divadle rozhodol úplne sa od tejto sféry odstrihnúť.
„Bol to skvelý herec. Rozumel si s ním aj môj brat, tiež poľovník, ako bol Štefan. Pochádzal z jednoduchého sedliackeho prostredia, z Plachtiniec, a mal vzťah k prírode. Bol to veľký umelec a mal veľkú ľudskú dušu. Bola s ním radosť hrať. Pohrali sme toho toľko spolu, že to nebudem menovať. Veľmi sme si rozumeli. Ale čuduj sa svete, na divadlo, z ktorého v roku 1996 odišiel, zanevrel,“ zaspomínala Rapaičová.
Divadlo? Téma, o ktorej nechcel hovoriť
Aj keď by sa mohlo zdať, že niekdajší významný herec bude až do posledných dní spätý s javiskom, opak bol pravdou. Ida Rapaičová vysvetlila, že Kvietik sa divadlu vyhýbal a nechcel sa k nemu vracať ani v rozhovoroch.
„Nerád na neho spomínal, nechcel ani už potom učiť. Smutné je, že taký kvalitný a skvelý herec odišiel do ústrania z vlastnej vôle. On však nemusel. On chcel. Jednoducho neprijal podmienky. Nebolo to ľahké. Chápem. Jeho povaha bola taká. Ale to nechajme tak,” povedala s pochopením.
Láska k horám a poľovníctvu
Spoločným menovateľom mnohých stretnutí Rapaičovej a Kvietika boli hory – miesto, kde sa cítil najviac sám sebou. Bývalý herec našiel svoje útočisko medzi poľovníkmi a prírodou, ktorá mu bola od detstva blízka.
„Často sme sa videli na miestach, kde chodieval ako poľovník, lebo to bola jeho vášeň. Všetci jeho kamaráti boli poľovníci – aj Ivan Rajniak, Ivan Mistrík, aj môj brat. Takže som ho stretávala v hore. Svietil. Bol šťastný, spokojný a nič mu nechýbalo. A keď som sa ho pýtala na divadlo, mávol rukou a povedal, o divadle nehovorme. Už som zabudol,“ prezradila herečka.
Spomienky na umelecké aj ľudské chvíle
Aj napriek tomu, že divadlo prestalo byť súčasťou Kvietikovho života, spomienky na ich spoločné pôsobenie na javisku ostali živé. Ida Rapaičová ich opísala s nostalgiou a úctou.
„Napriek tomu sme sa mali o čom rozprávať. Spomínali sme na krásne roly – na kladné aj záporné. Aj komédie, aj drámy. Patril k našej generácii. Mám na čo spomínať,” uzavrela Rapaičová.
