Zrážka medzištátneho vlaku a autobusu pri Nových Zámkoch si vyžiadala sedem mŕtvych. Príčiny nehody stále vyšetrujú, no podľa svedectiev signalizácia fungovala iba pri jednom vlaku, ktorý sekundy pred katastrofou presvišťal priecestím.
Štvrtková nehoda na železničnom priecestí pri Nových Zámkoch sa do histórie zapíše čiernymi písmenami. Nešťastie, ktoré si vyžiadalo sedem mŕtvych a ďalších zranených, bolo súhrou viacerých okolností.
V stredu, 26. júna, sa v podvečerných hodinách aj Novými Zámkami prehnala mohutná prietrž mračien, pri ktorej spadlo vyše 120 milimetrov zrážok. Ochromilo to dopravu na cestnej komunikácii, na uliciach stála niekoľko centrimetrová vrstva vody, ktorú pôda nedokázala vsiaknuť. Zatopilo pivnice aj cesty vedúce pod mostami.
Ďalšia nepríjemná správa sa objavila vo štvrtok ráno, kedy Fakultná nemocnica s poliklinikou vo svojej 50-ročnej histórii musela po prvýkrát prerušiť svoju činnosť – operatívu, ambulantnú starostlivosť a vylúčené boli aj návštevy.
K dnešnému dňu je nemocnica už otvorená v obmedzenom režime, keď poskytuje ambulantnú starostlivosť a povolené sú tiež návštevy, ale iba pre mobilných návštevníkov, keďže výťahy sú pre zatopené šachty mimo prevádzky. Operatíva zostáva prerušená.
Ozvalo sa hlasné trúbenie
Nepríjemné okolnosti dvoch dní zavŕšila vo štvrtok popoludňajšia tragická zrážka medzištátneho vlaku EC (Praha – Budapešť) a linkového autobusu (Nové Zámky – Kolta). Podľa medializovaných informácií mal na chránenom železničnom priecestí na Dvorskej ceste prejsť najskôr osobný vlak do Nových Zámkov.
Z očitých svedectiev sme sa dozvedeli, že po prechode vlaku sa mali zdvihnúť závory a signalizácia vypnúť. Cez koľajnice prešlo osobné vozidlo, po ňom nasledoval autobus, ale po chvíli sa ozvalo hlasné trúbenie a vo vysokej rýchlosti ho vlak smerujúci do Štúrova zmietol z koľajiska.
Autobus rozdelilo na dve časti, jedna polovica vzbĺkla a lokomotíva ju ťahala pred sebou niekoľko desiatok metrov, druhá ostala v poraste pri priecestí.
Obrovská rana a výbuch
Mieru tragédie opísal aj Michal, ktorý so svojím otcom sedeli v aute a čakali, kým prejde vlak. „Keď vlak zmizol, prešlo pár minút a tak ako sme zvyknutí, tak ako to má fungovať, tak ako pravidelne vidíme na železničných priecestiach, tak takto sa (ako obvykle po prechode vlaku) dvihli závory. Vzduch čistý, nič nehrozí, môžeme ísť.“
Na svojom profile pokračuje v písaní, že sa „závory naplno otvorili a ako prvé prešlo osobné auto, za ním sa samozrejme pohol autobus. Následne avšak zaznela trúba. Výrazná, vlakový klaksón. Môj mozog to absolútne nebral, nechápal. Vlak? Veď už prešiel, veď závory sú hore! To predsa nemôže byť vlak!“
Nasledujúce riadky sú skoro ako výjav z katastrofického filmu. „Autobus, ktorý sa pomaly presúval cez koľajnice zľava zasiahla obrovská sila rútiaceho vlaku. Obrovská rana a výbuch. Viac ako polovicu autobusu si vlak odtrhol od jeho zadnej časti a dobrých 300 metrov v plameňoch tlačil pred sebou. Zadnú časť odhodilo do priekopy. V aute sme obaja s otcom kričali od zúfalstva, od bezmocnosti. Mohli sme sa iba prizerať, v tej chvíli už nebolo pomoci. Prišlo nám to ako hororová scéna, zlý sen. Autobus, ktorý preváža ľudí práve pred našimi očami roztrhal vlak v plnej rýchlosti. Ako nič. Ako keď sfúknete sviečku.“
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
