Podľa stanice BBC možno slová ministra civilnej obrany a šéfa armády vnímať ako výzvu na prebudenie spoločnosti. Po viac ako dvoch storočiach neutrality je Švédsko pár krokov od vstupu do NATO – čaká len na súhlas Turecka a Maďarska. Švédsko je zároveň jednou z krajín, ktoré cvičia ukrajinských pilotov, a rovnako zvažuje vyslať na Ukrajinu moderné stíhačky Gripen.
„Mojou ambíciou nie je znepokojovať ľudí, ale prinútiť ich, aby sa zamysleli nad svojou vlastnou situáciou a zodpovednosťou,“ povedal Bydén. Pripomenul, že potom, čo do Severoatlantickej aliancie vlani vstúpilo susedné Fínsko, mu Rusko pohrozilo, že bude „prvým, kto utrpí, ak sa napätie s Alianciou vyostrí“.
Podobne zareagoval aj Bohlin. „Mojím cieľom nie je, aby ľudia strachy nespali, ale aby získali povedomie o tom, čo sa skutočne deje,“ vyhlásil.
Švédsko si chce dodať geopolitický význam, ktorý nemá, zaznelo z Moskvy
Na slová o možnosti vojny zareagovali aj v Moskve. Ruský senátor Alexej Puškov v reakcii uviedol, že Švédsko je jednou z popredných európskych krajín, pokiaľ ide o „protiruskú paranoiu“. „Ruské ponorky tam lovia už mnoho rokov a pre niektorých sa to stalo hlavným životným zamestnaním,“ napísal v stredu.
Podľa neho je Bydénovo varovanie pred možnou vojnou rovnakým „nezmyslom“, aký Švédsko predkladá už mnoho rokov. „Zrejme sa tak snaží Švédsku dodať geopolitický význam, ktorý nemá. Niekedy sa zdá, že niektorí švédski vojaci aj novinári o vojne takmer snívajú. Zrejme sa nemôžu upokojiť od porážky pri Poltave,“ dodal Puškov s odkazom na švédsku porážku pri Poltave v roku 1709, ktorá znamenala rozhodujúci zlom v severnej vojne.
Analytik Oscar Jonsson zo Švédskej univerzity obrany pre BBC uviedol, že vojna je síce možná, ale musí sa stretnúť niekoľko faktorov. „Rusko by muselo ukončiť vojnu na Ukrajine, jeho armáda by musela mať čas na obnovu a prezbrojenie svojich bojových síl a Európa by musela stratiť vojenskú podporu USA. Všetky tieto faktory sú v rámci možností,“ konštatoval.
Jonssonove slová prichádzajú po tom, čo eurokomisár pre vnútorný trh Thierry Breton dal tento týždeň k dobru štyri roky starú historku , ktorej hlavnou postavou bol vtedajší americký prezident Donald Trump. Ten podľa Bretona povedal šéfke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej, že pokiaľ bude Európa pod útokom, Spojené štáty jej za jeho vlády nikdy neprídu na pomoc. NATO údajne označil za mŕtvych a chcel, aby ho USA opustili.
Prezident USA z rokov 2017 až 2021 aktuálne vedie kampaň s cieľom vrátiť sa do Bieleho domu a podľa prieskumov mieri za ziskom nominácie Republikánskej strany do novembrových volieb.
