Slovenské zdravotníctvo opäť čelí veľkej kríze, ktorá môže vážne ohroziť fungovanie nemocníc po celej krajine. Hromadné výpovede lekárov, ktoré plánujú podať takmer 2500 lekárov do konca októbra, by mohli viesť k úplnej paralýze najvyťaženejších oddelení, ako sú chirurgia, gynekológia, interné a kardiológia. Toto všetko prichádza na pozadí sťažností na dlhodobé problémy v systéme zdravotnej starostlivosti, ktorého hlavné nedostatky sa týkajú financovania, pracovných podmienok a nedostatku personálu. Píše o tom agentúra TASR.
Podľa pravda.sk, lekárske odborové združenie (LOZ) tvrdí, že vláda porušuje Memorandum podpísané v roku 2022, ktoré obsahovalo záväzky na zlepšenie pracovných podmienok a zvýšenie platov lekárov. Odborári zdôrazňujú, že vláda nesplnila svoje sľuby a navyše prijíma konsolidačný balíček, ktorý podľa nich zhorší situáciu nielen pre zdravotníckych pracovníkov, ale aj pre pacientov.
Kľúčové požiadavky LOZ zahŕňajú zvýšenie platov, zlepšenie pracovných podmienok a zastavenie snáh o transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti. Lekári upozorňujú, že konsolidačné opatrenia navrhnuté vládou priamo ohrozujú stabilitu zdravotníckeho personálu a znižujú dostupnosť kvalitnej starostlivosti.
„Nesúhlasíme s konsolidáciou na úkor zdravotníkov, ktorých platy už teraz len ťažko dokážu konkurovať mzdám v okolitých krajinách, nehovoriac o západných štátoch,“ vyhlásil v septembri podľa spravy.rtvs.sk, prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko.
Petko tiež varoval, že ak nebudú okamžite prijaté opatrenia na zvýšenie financovania zdravotníctva, nemocnice nebudú schopné pokryť svoje základné náklady, čo povedie ku kolapsu celého systému.
Aké by mohli byť dôsledky hromadného odchodu lekárov?
Analytici sa zhodujú, že ak lekári skutočne podajú výpovede, zdravotníctvo čelí vážnym problémom. Podľa zdravotníckeho analytika Dušana Zachara by to mohlo viesť k predĺženiu čakacích dôb a zvýšeniu vzdialenosti, ktorú budú musieť pacienti cestovať za zdravotnou starostlivosťou.
Nemocnice budú musieť riešiť, ako zabezpečiť akútnu starostlivosť v čase, keď im chýbajú lekári. Pre najviac preťažené oddelenia, ako sú chirurgia a kardiológia, by to mohlo znamenať obmedzenie plánovaných operácií, čo sa už v minulosti stalo pri predchádzajúcich vlnách výpovedí.
Štátne nemocnice navyše podľa analytikov nefungujú ako koordinovaná sieť, čo by ešte viac sťažilo riešenie situácie. Martin Vlachynský z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) upozorňuje, že štátne nemocnice majú minimálnu informovanosť o fungovaní ostatných zariadení a koordinácia medzi nimi by bola komplikovaná.
„Ak by naozaj prišlo k reálnym odchodom lekárov, pre štát to bude jedinečná príležitosť spraviť komplexnú vnútornú zmenu fungovania svojich nemocníc a postaviť ich takpovediac ‘nanovo‘ z hľadiska procesov,“ dodáva Vlachynský. „Ten medzičas by však pacientov bolel”.
História hromadných výpovedí na Slovensku
Téma hromadných výpovedí nie je na Slovensku nová. Naposledy, v roku 2022, podali výpoveď viac ako 2100 lekárov počas vlády Eduarda Hegera. V dôsledku toho museli nemocnice rušiť plánované operácie a vláda vážne uvažovala o vyhlásení núdzového stavu.
Podobná situácia nastala aj v roku 2011 za vlády Ivety Radičovej, keď približne 1200 lekárov na niekoľko dní reálne opustilo svoje pracoviská.
Aj v minulosti sa vláda so zdravotníckymi pracovníkmi nakoniec dohodla na splnení požiadaviek, ale súčasná situácia naznačuje, že problémy sa len prehĺbili. Lekári teraz varujú, že bez ďalších reforiem a okamžitého zásahu vlády hrozí oveľa vážnejšia kríza.
Čo môže vláda urobiť?
Ministerstvo zdravotníctva musí čeliť bezprostrednej hrozbe a zároveň pracovať na dlhodobej reforme zdravotníckeho systému. Jedným z prvých krokov, ktoré môže urobiť, je pokúsiť sa zabezpečiť akútnu starostlivosť a koordinovať prerozdelenie pacientov medzi nemocnicami.
Odborári však upozorňujú, že to nebude stačiť. Požadujú zásadné zvýšenie platov pre lekárov, sestry a pôrodné asistentky a zlepšenie pracovných podmienok, ktoré by urobili slovenské zdravotníctvo konkurencieschopným v porovnaní so západnými krajinami.
LOZ tiež žiada zabezpečenie dostatočného financovania pre nemocnice zo strany zdravotných poisťovní a zlepšenie vzdelávania mladých lekárov.
Ak vláda tieto požiadavky nesplní, hromadné výpovede môžu spôsobiť ešte väčšiu destabilizáciu zdravotníckeho systému, než tomu bolo v minulosti.
Navrhované zvýšenie miezd lekárov pre rok 2025 podľa riaditeľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), Dušana Zachara, bezpečne prevyšuje budúcoročnú infláciu. Zachar zdôraznil, že hoci sú lekárski odborári odhodlaní bojovať za zvýšenie miezd a plnenie požiadaviek z memoranda, vláda by mala pri rokovaniach tiež klásť dôraz na zlepšenie výsledkov pre pacientov.
Zachar upozornil, že vlády v minulosti, ako napríklad vlády Ivety Radičovej a Eduarda Hegera, ustúpili požiadavkám protestujúcich lekárov, no tieto ústupky nepriniesli žiadne zásadné zlepšenie zdravotnej starostlivosti pre pacientov. Problémové opatrenia, ako napríklad platový automat, sa ukázali ako nemotivačné a finančne neudržateľné. Zachar tiež kritizoval zákaz transformácie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti, ktorý považuje za ideologicky nesprávny krok.
Vláda by preto podľa neho mala pri rokovaniach o zvýšení platov vyžadovať zodpovednosť aj na strane lekárov, aby ich vyššie mzdy viedli k zlepšeniu kvality zdravotnej starostlivosti.
Hromadné výpovede podalo už v roku 2022 viac ako 2100 lekárov, čo viedlo k zrušeniu plánovaných operácií a uvažovalo sa o vyhlásení núdzového stavu. Situácia bola podobná aj v roku 2011, keď viac ako 1200 lekárov odišlo z nemocníc, čo taktiež viedlo k vyhláseniu núdzového stavu.
