Hroch je považovaný za pomalé a neobratné zviera. Nový výskum ale ukázal, že veda bežecké schopnosti týchto veľkých zvierat výrazne podcenila.
Hrochy sú podľa novej štúdie vedcov z londýnskej Kráľovskej veterinárnej univerzity oveľa lepší bežci, než sa zdalo, píše portál ČT 24. Hoci je hroch piaty najťažší suchozemský cicavec, keď klusá maximálnou rýchlosťou, opustia všetky jeho končatiny zem.
Vedci dospeli k tomuto prekvapivému zisteniu, keď analyzovali 169 videozáznamov rýchleho pohybu 32 rôznych hrochov. Biológovia nikdy nepozorovali, že by hrochy používali cval, ale namiesto toho využívali prakticky iba klus. Aj pri tejto forme behu sa zvládnu dostať do krátkej fázy, ktorú autori označujú ako „vzdušnú“, kedy sa od zeme odlepia všetky štyri končatiny.
Pri maximálnej rýchlosti strávili hrochy až pätnásť percent každého kroku úplne vo vzduchu. Až doteraz pritom prírodovedci o tejto vzdušnej fáze nevedeli, respektíve ju nepopísali.
Podľa vedcov je hrošia záľuba v kluse veľmi neobvyklá, najmä u tých najťažších suchozemských cicavcov. Napríklad nosorožce a žirafy, podobne ako kone, menia rôzne krok, klus a cval. Klus mohol byť pomerne rozšírený u veľkých dinosaurov s dlhým krkom. Ako si hrochy teda tento pohyb vyvinuli a prečo to vedcom tak dlho unikalo?
Na obe otázky je prekvapivo rovnaká odpoveď: rozdiel medzi tým, ako hrochy trávia dni a večery. Hrochy si dni užívajú väčšinou ponorenie pod vodou, z ktorej sa vynárajú len na nadýchnutie. Ale okolo súmraku rieky a jazerá opúšťajú, aby sa napásli: na sýtosť potrebujú skonzumovať asi osemdesiat kilogramov rastlín.
Vedci preto pozorovali hrochy väčšinou cez deň, keď z ich správania veľmi nevideli. Ale ešte menej sa vedelo o ich nočnej aktivite. Vôbec tomu nepomáha ani ich povaha: ide o značne agresívne tvory, ktorí si aktívne strážia svoje domovy.
Vedci si zatiaľ nie sú úplne istí tým, ako a prečo sa u hrochov klus vyvinul. Ale aj to zrejme nejako súvisí s tým, ako sa mení správanie hrochov na súši a vo vode. Zatiaľ čo vo vode sú obratní a nemajú v nej nepriateľov, na súši patria medzi tie menej agilné.
A v čase, keď rieky opúšťajú, sa môžu stretnúť nielen so silnými predátormi, ako sú levy, ale aj s agresívnymi konkurentmi, ktorí ich prevyšujú silou – ide hlavne o nosorožcov. V najrizikovejších situáciách by pre nich teda mohlo byť výhodne vedieť vyvinúť vysokú rýchlosť.
Táto štúdia prináša nielen množstvo nového poznania, ale jej výsledky môžu byť podľa vedcov využiteľné aj na ochranu zvieraťa, ktoré v súčasnej dobe trpí najmä zmenami jeho prirodzeného životného prostredia. Autori uvádzajú, že u hrochov chovaných v zoologických záhradách sú veľmi časté poškodenia končatín – a sú zrejme spojené práve s nevhodným pohybom.
Lepšie pochopenie pôvodu týchto zranení by mohlo zvýšiť úspešnosť chovu hrochov, ktorý je už aj tak náročný.
