Spolu s Horváthom zároveň mali poškodenej spoločnosti nahradiť škodu vo výške 1 507 000 eur. Horváth, ktorý svoju prezývku nadobudol tak, že na pozemku v areáli bývalého družstva v Čótfe zakopával obete mafiánskeho gangu sátorovcov, sa proti verdiktu na mieste odvolal. Skutky pritom nepoprel, tvrdil však, že k nim bol prinútený zo strachu o život.
Na pojednávaniach v minulosti tvrdil, že bol nezákonne obvinený a nikoho nezavraždil.
Tvrdenie o strachu zopakoval aj v rámci opakovaného procesu. „Všetky veci, čo som spravil, to bolo z panického strachu,“ povedal obžalovaný vo februári 2023 s tým, že zločinecká skupina sátorovcov mala kontakty na skorumpovaných policajtov. Preto nebolo možné ich trestnú činnosť nahlásiť.
„Keby som kládol odpor, tak by ma zavraždili,“ zdôraznil obžalovaný. Policajti mu podľa jeho slov sľúbili, že v prípade, ak sa ku skutkom prizná, bude oslobodený alebo dostane len podmienečný trest. „Nikdy som nikoho nezavraždil,“ doplnil Horváth.
Pokiaľ ide o trestné činy vraždy, na ktorých sa údajne podieľal, podľa obžaloby boli obeťami v dvoch prípadoch takzvané biele kone. V jednom prípade osoba, pri ktorej sa obžalovaný obával vyzradenia účasti na spomenutej krádeži a v dvoch prípadoch išlo o členov skupiny sátorovci. Konkrétne išlo o Andora Reisza a o samotného zakladateľa skupiny sátorovcov Ľudovíta (Lajosa) Sátora.
ŠTS pôvodne odsúdil Lehela H. na doživotie. Najvyšší súd SR tento verdikt zrušil a prípad vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
