Slovenská futbalová reprezentácia má za sebou októbrový asociačný termín. Počas neho odohrala 2 kvalifikačné zápasy J skupiny. V piatok v Portugalsku zverenci trénera Francesca Calzonu prehrali na trávniku Estádio do Dragao 2:3 a v pondelok večer pre zmenu vyhrali v Luxembursku 1:0. Oba zápasy majú spoločné menovatele – prvý nevydarený, druhý zlepšený polčas.
Keď je najlepším hráčom brankár…
Po týchto 2 zápasoch si treba naliať čistého vína a vidieť našu kvalifikačnú situáciu realisticky. To, po čom sme túžili, sa v podstate naplnilo – dostali sme sa blízko, na dohmat k brehom budúcoročného EURA v Nemecku. Dopomohol nám k tomu zápas v Luxemburgu, ktorý sme zvládli a máme tak na 2. mieste v tabuľke pohodlný 5 bodový vankúš práve pred Luxemburskom.
Teraz nás čaká dvojzápas, ktorý sme schopní zvládnuť a zo zápasu s Islandom (16. november, Tehelné pole) či v Bosne a Hercegovine (19. november) získať potrebný bod k postupu z 2. miesta.
V tomto ohľade je všetko v poriadku. Čo však v poriadku zďaleka nie je, to sú naše októbrové výkony. Na ne sa akiste ešte znesie vlna mediálnej a fanúšikovskej kritiky a dá sa konštatovať, že oprávnene. Na ihriskách súperov v Porte a v Luxemburgu sme totižto dlho trpeli. Hlavne v prvých polčasoch, ktoré sme odohrali na výsosť hrozne. Naposledy takmer nedôstojne. Za všetko hovorí fakt, že našim najlepším hráčom v týchto zápasoch bol jednoznačne brankár Martin Dúbravka. Nebyť jeho, v Portugalsku by sme dostali debakel a v Luxembursku by sme len ťažko boli vyhrali. To je fakt.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
