Neustály príliv a odliv hormónov, ktoré riadia menštruačný cyklus, neovplyvňuje iba reprodukčné zdravie, ale aj štruktúru a funkciu mozgu. Nová štúdia, vedená neurovedkyňami Elizabeth Rizor a Viktoriya Babenko z Kalifornskej univerzity v Santa Barbare, sa zamerala na 30 žien, ktoré prechádzajú menštruáciou, a zaznamenala zmeny v ich mozgu počas rôznych fáz cyklu.
Výsledky publikované v recenzovanej štúdii v júli tohto roku naznačujú, že štrukturálne zmeny v mozgu sa neobmedzujú iba na oblasti spojené s menštruačným cyklom. „Toto sú prvé zistenia, ktoré dokumentujú súčasné zmeny v mikroštruktúre bielej hmoty a hrúbke kôry, ktoré sú v súlade s hormonálnymi rytmami riadenými menštruačným cyklom,“ uvádzajú vedci.
Rizor a Babenko upozorňujú, že interakcia medzi mozgom a hormónmi presahuje klasicky známe oblasti, ako je hypotalamus-hypofýza-gonadálna os (os HPG). Ženy zažijú počas svojho života približne 450 menštruácií, a preto je dôležité porozumieť rôznym účinkom, ktoré môžu mať na ich telo, uviedol portál sciencealert.com.
Napriek tomu, že menštruácia ovplyvňuje polovicu svetovej populácie po polovicu ich života, výskum v tejto oblasti bol doteraz nedostatočný. „Prečo tomu tak je, zostáva záhadou,“ dodávajú vedci. Väčšina doterajších štúdií sa zameriavala na komunikáciu mozgu pri kognitívnych úlohách, nie však na samotné štruktúry.
Cyklické fluktuácie hormónov HPG osi majú významné behaviorálne, štrukturálne a funkčné účinky na centrálny nervový systém cicavcov. Napriek tomu sa toho o zmene štrukturálnych uzlov a informačných ciest v ľudskom mozgu stále málo vie.
Vplyv hormónov na štruktúru mozgu
Štúdia preukázala, že mikroštruktúra bielej hmoty – sieť neurónových vlákien prenášajúcich informácie medzi oblasťami šedej hmoty – sa mení v súvislosti s hormonálnymi posunmi, ako sú puberta, užívanie perorálnej antikoncepcie, hormonálna terapia potvrdzujúca pohlavie a postmenopauzálna estrogénová terapia. Aby tím vyplnil medzeru v poznatkoch o menštruačnom cykle, vykonali MRI skenovanie účastníčok počas troch fáz: menštruácie, ovulácie a strednej luteálnej fázy.
Výsledky ukázali, že objemy šedej a bielej hmoty, ako aj objem cerebrospinálnej tekutiny, sa menia v súlade s hormonálnymi kolísaniami. Najmä tesne pred ovuláciou, keď stúpa hladina hormónov 17β-estradiol a luteinizačný hormón, došlo k zmenám v bielej hmote naznačujúcim rýchlejší prenos informácií.
Hladina folikulostimulačného hormónu, ktorá vzrastá pred ovuláciou a stimuluje ovariálne folikuly, sa spájala s hrubšou šedou hmotou. Progesterón, ktorý stúpa po ovulácii, bol zas spojený so zvýšeným objemom tkaniva a zníženým objemom cerebrospinálnej tekutiny.
Nové obzory pre výskum duševného zdravia
Hoci výsledky zatiaľ nezahŕňajú presné funkčné dôsledky týchto štrukturálnych zmien, vedci naznačujú, že môžu ovplyvniť hormonálne zmeny v správaní a kognícii. „Skúmanie vzťahov medzi mozgom a hormónmi je nevyhnutné pre pochopenie každodenného fungovania nervového systému, najmä počas hormonálnych prechodných období a v priebehu celého života,“ dodali. Týmto spôsobom sa otvárajú nové možnosti pre budúci výskum a porozumenie vplyvov hormónov na naše psychologické a fyzické zdravie.
