Vedci nedávno zachytili raritného hlbokomorského žraloka s nezvyčajnou genetickou poruchou, ktorá umožňuje bližšie pochopiť, ako takéto abnormality môžu ovplyvniť ohrozené morské druhy žijúce v extrémnych hĺbkach.
Žralok s názvom hranatý drsnokožec (Oxynotus centrina), známy svojím tmavosivým až čiernym sfarbením, bol ulovený v blízkosti Albánska. Tento kriticky ohrozený druh sa bežne pohybuje v hĺbkach až do 1300 metrov vo východnom Atlantiku a vďaka svojmu tmavému vzhľadu ľahko splýva s prostredím hlbokého mora.
Zvláštne bledé sfarbenie
Chytený jedinec mal neobvyklé bledé sfarbenie s bielo-sivými škvrnami. Štúdia publikovaná v Journal of Fish Biology opisuje, že tento exemplár trpí leucizmom, vzácnou genetickou poruchou ovplyvňujúcou tvorbu melanínu. Na rozdiel od albinizmu, ktorý úplne zbavuje telo pigmentu a vedie k červeným dúhovkám, si leucistické zvieratá zachovávajú prirodzenú farbu očí. Píše o tom independent.co.uk.
Toto je prvý zdokumentovaný prípad leucizmu nielen u druhu hranatého drsnokožca, ale aj v celej jeho rodine Oxynotidae. Vedci veria, že táto porucha by mohla mať vplyv na spôsob, akým žralok komunikuje s okolím, čo by mohlo byť kľúčové pre prežitie hlbokomorských druhov.
Vplyv na prežitie v extrémnych podmienkach
Nedostatok pigmentu môže pre niektoré druhy znamenať problém, keďže sú nápadnejšie pre predátorov a korisť. V hĺbkach mora, kde je svetlo takmer úplne rozptýlené, sa však zdá, že tento leucistický žralok nebol znevýhodnený. Porovnávacie testy medzi týmto a normálne sfarbeným jedincami z rovnakej oblasti ukázali, že leucizmus nemusí nevyhnutne ovplyvňovať ich zdravie alebo schopnosť prežiť.
Význam pre budúci výskum a ochranu
Objav prvého leucistického žraloka otvára nové otázky týkajúce sa adaptácie hlbokomorských druhov a genetických porúch. Štúdia zdôrazňuje dôležitosť pokračujúceho výskumu, ktorý nám umožní lepšie chápať genetickú rozmanitosť a vyrovnať sa s výzvami, ktorým tieto druhy čelia.
