Medzi polnocou a štvrtou hodinou rannou sa objaví každú hodinu približne 60 až 80 meteorov, z toho môže zažiariť 5 až 15 skutočne jasných. Perzeidy sú známe tiež tým, že v čase ich maxima môže na oblohe zažiariť aj veľmi jasný meteor. V takom prípade sledujeme zánik až niekoľkocentimetrového ľadovoprachového fragmentu kométy Swift-Tuttle vo veľkých výškach v zemskej atmosfére. Obvykle takéto meteory dosahujú jasnosť najjasnejších hviezd nočného neba.
Vzácne však môže na oblohe zažiariť aj tzv. bolid, teda meteor jasnejší než planéta Venuša či dokonca Mesiac počas svojej fázy v prvej štvrti. Po prelete takéhoto bolidu je na niekoľko minút pozorovateľná žiariaca stopa, ktorá sa vplyvom veterných poryvov vysoko v atmosfére postupne zdeformuje a rozliahne sa do strán.
Ak chceš úkaz zachytiť na fotoaparát, pomôžu ti rady skúseného astrofotografa Petra Horálka. Budeš v prvom rade potrebovať statív, fotoaparát s možnosťou dlhej expozície a so širokouhlým záberom. Fotoaparát je potrebné najprv postaviť na statív a skontrolovať, či sa ti netrasie napríklad vtedy, keď pofukuje vietor.
Následne nastav vyššiu citlivosť, zaostri objektív na nekonečno, nastav najdlhšiu možnú expozíciu a zamier na ľubovoľnú časť oblohy. Fotografie pripravuj so samospúšťou alebo pomocou diaľkového ovládania, aby sa ani pri tejto činnosti fotoaparát neroztriasol. Proces opakuj (alebo použi sekvenčné snímanie), až kým do záberu „nevletí” dlho očakávaný meteor.
Odkaz minulosti
Perzeidám sa ľudovo nazývajú aj slzy svätého Vavrinca. Označenie má súvis s prvou dochovanou zmienkou o tomto fascinujúcom úkaze, ktorá pochádza ešte z polovice tretieho storočia nášho letopočtu.
Odkazuje na krutú smrť svätého Vavrinca, ktorého dal umučiť rímsky cisár Valerián, keďže neposlúchol jeho rozkaz. Podľa zaznamenaných svedectiev padali niekoľko dní po jeho umučení 10. augusta roku 258 z oblohy trblietavé slzy.
