Bergereová ani Chaputová popísané napadnutie nijako nevyprovokovali. Ide o takzvané nečakané stretnutia medzi človekom a šelmou, kedy prvok prekvapenia podnieti obranné mechanizmy zvieraťa. Podľa skúseností odborníka na medvede grizzly Chrisa Servheena je to najčastejší dôvod útokov týchto šeliem. „Medveď sa bežne snaží človeka zraziť na zem alebo ho inak zneškodniť, pretože má strach. Potom utečie,“ vysvetľuje expert.
Stretov medzi ľuďmi a divokými zvieratami pribúda v dôsledku rozrastajúcej sa ľudskej populácie aj nedostatku zdrojov spôsobeného klimatickou zmenou. To môže až príliš často viesť k utrateniu alebo odvezeniu zvieraťa a vo finále mariť úsilie o ochranu prírody. Podobné konflikty už viedli k devastácii populácií vlkov v Európe a Spojených štátoch ak vyhynutiu jedného z poddruhov tigra v juhovýchodnej Ázii.
„Týmto útokom sa dostáva veľa pozornosti, ale ich počet je v skutočnosti veľmi nízky,“ hovorí Vincenzo Penteriani zo Španielskej národnej rady pre výskum (CSIC). Podľa štúdie z roku 2023, na ktorej sa Penteriani podieľal, sa v rokoch 1950 až 2019 odohralo 5089 útokov veľkých šeliem na človeka, pričom 32 percent z nich skončilo smrťou napadnutého.
Existujú tri ďalšie bežné príčiny útokov predátorov na človeka, z ktorých niektorým možno lepšie predchádzať ako iným. Prirodzeným konfliktom založeným na agresii – teda napríklad tým, pri ktorých samice chránia mláďatá alebo šelmy chránia zdroj potravy – možno často predísť, ak sa ľudia držia ďalej od týchto zvierat a ich kŕmenie.
To ale nestačí u šeliem, ktoré človeka vnímajú ako prostriedok na získanie potravy. Akonáhle sa zvieratá začnú spoliehať na jedlo, ktoré nájdu v kempoch alebo popolniciach, ľuďom sa prestanú vyhýbať. Strata inštinktívneho strachu ich potom ženie do situácií, keď im hrozí konflikt s človekom. Tie potom napríklad u medveďov často končia utratením šelmy.
