Štúdia bola publikovaná v časopise Stroke.
12 týždňov HIIT vs. mierne cvičenie
V rámci tejto štúdie vedci rekrutovali 82 preživších mŕtvicu, ktorí sa nachádzali v období medzi šiestimi mesiacmi a piatimi rokmi po mŕtvici.
Účastníci štúdie boli náhodne rozdelení na skupiny, ktoré dostali buď HIIT, alebo mierne cvičenie trikrát týždenne počas 12 týždňov.
„Obe skupiny cvičili trikrát týždenne v nesúvislých dňoch počas 12 týždňov,“ podrobne opísala Tang. „Obe skupiny zahrnuli tri minúty rozcvičky a dve minúty ochladenia. Všetko cvičenie sa vykonávalo na recumbentnom stepperi (NuStep).“
„Pre účastníkov v skupine HIIT bol cvičebný protokol 10 jednominútových intervalov vysoko intenzívneho cvičenia (80-100%) s deviatimi jednominútovými intervalmi nižšej intenzity na zotavenie (30%),“ pokračovala. „Čas cvičenia, nevrátane rozcvičky a ochladenia, bol 19 minút. Mierne intenzívne kontinuálne cvičenie malo intenzitu 40-80% na 20-30 minút.“
Zlepšené kardiorespiračné fitness úrovne pri HIIT
Na konci štúdie vedci zistili, že kardiorespiračné fitness úrovne — maximálne množstvo kyslíka, ktoré môže osoba prijať počas cvičenia — účastníkov skupiny HIIT sa zlepšili dvakrát viac než u tých v skupine mierneho cvičenia.
„Očakávali sme väčšie zlepšenie úrovní fitness v skupine HIIT, ale boli sme nadšení, ako veľmi sa zlepšili,“ povedala Tang. „Zlepšenia v úrovniach fitness v skupine HIIT boli v rozsahu hodnôt spojených s nižším rizikom hospitalizácie a mŕtvice.“
Okrem toho vedci zistili, že toto zlepšenie zostalo nad klinicky významnými prahovými hodnotami v skupine HIIT osem týždňov po skončení štúdie, čo neplatilo pre skupinu mierneho cvičenia.
„Tento nález je dôležitý, pretože znamená, že zisky dosiahnuté po HIIT boli udržiavané v väčšej miere ako po kontinuálnom cvičení miernej intenzity. Napriek tomu je dôležité, aby sa pravidelné cvičenie stalo súčasťou celoživotného zdravého životného štýlu po mŕtvici, keďže ľudia s mŕtvicou majú vyššie riziko ďalších mŕtvic v budúcnosti,“ povedala Tang.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
