Česká herečka Eva Hudečková bola považovaná za jednu z najkrajších herečiek. Po rokoch však priznala, že jej krása jej spôsobovala viac ťažkostí než výhod.
Jej výnimočná krása zanechala dojem na každom, kto ju stretol. Tvrdí, že ju zdedila po svojej matke, no nie raz priznala, že jej spôsobovala aj problémy.
„Moja fyzická krása mi robila veľké problémy. Mama, keď pribrala, zaťahovala brucho. Ja som zaťahovala hrudník,“ priznala herečka Eva Hudečková pre magazín lifee.cz. „Keď som išla po ulici, páni mi nepozerali do očí,“ dodala.
V rozhovore pre ahaonline.cz tiež hovorila o skúsenostiach s režisérmi, ktorí sa niekedy pokúšali o niečo viac za rolu. „Väčšinou sa správali galantne. Snaha o čosi viac začala, až keď ma obsadili. Niekedy to bola zábavná hra na mačku a myš, inokedy dráma s mierovou dohodou. V niekoľkých prípadoch nátlak a vzišla z toho mrzutosť,“ priznala Hudečková. „Nebola som svätá, ale nikdy som nevymenila slobodnú voľbu za diktát. Kupčiť s telom za rolu bolo neprijateľné. A ponižujúce,“ odhalila herečka.
Podelila sa aj o zážitok s profesorom, ktorého považovala za kúzelného. Až do určitého momentu. Vtedy už bola po maturite, študentka divadelnej fakulty. Natáčala film, no musela utekať hrať do DISKu. Aby to stihla, išla z nakrúcania už nalíčená, s účesom, v obtiahnutých šatách. Zrazu si všimla, že po ulici ide jej obľúbený pán profesor.
Zažila obrovské sklamanie
„A on presne zabodol ten pohľad. Zľakla som sa, ale vyhŕklo zo mňa: Dobrý deň. Ani som nedopovedala pán profesor,“ spomenula Eva na nepríjemný zážitok. „A on mi povedal niečo tak hrubé! Tak oplzlé! Vôbec ma nespoznal. Predo mnou stál ten môj Seneca alebo Mracus Aurelius… a odrazu z neho vykľulo toto zvrhlé zviera. Vyhŕkli mi slzy. Bolo to pre mňa obrovské sklamanie! A potom som si hovorila, že keby som mala do pätdesiatky čakať, tak si vezmem ušľachtilého muža,“ povedala v rozhovore pre lifee.cz.
A skutočne ho našla! S husľovým virtuózom Václavom Hudečkom sa stretla počas nakrúcania. „A to je najväčšie šťastie môjho života,“ povedala a dodala: „Ten domov, ktorý pre mňa Venoušek vytvára… On je najlepší človek môjho života a je to nádherná ľudská bytosť,“ nešetrila chválou. „Vždy, keď ho počúvam hrať, tak si hovorím, že on snáď vôbec nemá v žilách krv. On má v žilách číru hudbu. A pretože má skupinu nula, tak ju môže darovať úplne každému. Od tej doby, čo hrá, pôsobí ako taká zvláštna transfúzna stanica a dáva ľuďom posilňujúce dávky, keď prídu na koncert. Ale one je aj láskavý človek,“ uzatvorila svoje rozprávanie Hudečková, ktorá sa s hereckou kariérou rozlúčila v roku 1985.
Profil herečky
Eva Hudečková, rodená Trejtnarová, sa narodila v Prahe 3. decembra 1949. Predtým, než vyštudovala DAMU, sa objavila vo filmoch už počas stredoškolských rokov. Po dokončení štúdia nastúpila do Divadla Jiřího Wolkera, no tam sa dlho nezdržala. Od roku 1970 pracovala ako slobodná herečka. Jej atraktívny a až exotický vzhľad ju predurčoval k úlohám sebavedomých či panovačných krásavíc, občas až „zlej“ postavy.
Cenzorské praktiky a ideologizácia divadla, televízie a filmu ju odradili. V polovici 80-tych rokov sa rozhodla rezignovať na hereckú kariéru a od roku 1985 sa pred kamerami už nikdy neobjavila. Túžila žiť podľa vlastných predstáv, nie podľa toho, ako jej to niekto predurčí.
Jej poslednou úlohou bola postava lekárky v dráme Skalpel, prosím. Filmy, v ktorých hrala, však zostávajú nezabudnuteľné (Jak utopit doktora Mráčka aneb Konec vodníků v Čechách, Zítra to roztočíme, drahoušku! alebo Což takhle dát si špenát). Bola aj hviezdou seriálov ako Sanitka, My všichni školou povinní či Byl jednou jeden dům. Po tom, čo opustila herectvo, sa začala venovať spisovateľskej tvorbe, napísala niekoľko kníh a scenárov.
