„Dôsledky návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu sú však mimoriadne vážne.“ Pripomenula útok Trumpových priaznivcov na Kapitol USA zo 6. januára a spomenula jeho odsúdenia za trestné činy.
Počas približne 40-minútového prejavu tiež prisľúbila podporu Ukrajine a spojencom z NATO, vyzvala na ukončenie bojov v Pásme Gazy. Prisľúbila tiež, že sa bude usilovať o daňové úľavy pre strednú triedu, keďže očakáva, že navrhované politiky bývalého prezidenta Trumpa zvýšia ceny pre americké rodiny.
„Má v úmysle uzákoniť to, čo je v skutočnosti národná daň z obratu, nazývaná ‚Trumpova daň‘, ktorá by zvýšila ceny pre rodiny zo strednej triedy o takmer 4 000 dolárov (cca 3 600 eur) ročne,“ povedala.
Je nutné dodať, že Harrisová hovorí o Trumpovom návrhu na zavedenie nových ciel, ak sa vráti do Bieleho domu. Trump vyzval na pridanie cla vo výške 10 % až 20 % na všetok dovoz zo všetkých krajín, ako aj ďalšieho cla nahor o 60 % na všetok čínsky dovoz.
Spolu by 20 % paušálne clo so 60 % clom na čínsky tovar predstavovalo ročné zvýšenie daní pre rodinu so stredným príjmom spomínaných 3 600 eur, podľa Centra pre americký fond na pokrok.
Republikáni ju vykresľujú ako komunistku
Harrisová je prvou černoškou a prvým človekom juhoázijského pôvodu, ktorý prijal nomináciu jednej z hlavných politických strán. V prípade víťazstva vo voľbách sa stane prvou prezidentkou USA v dejinách.
Napriek tomu, že Harrisová je v súčasnosti viceprezidentkou USA, strávila štyri roky v tieni prezidena Joa Bidena, čo u niektorých amerických voličov vyvoláva neistotu, pretože nepoznajú jej osobný príbeh ani politickú víziu smerovania krajiny.
Republikáni sa snažia Harrisovú vykresľovať ako „komunistku“ a „nebezpečnú liberálku“, píše AP. Trump počas kampane útočil okrem iného aj na jej etnickú príslušnosť, republikánsky kandidát na viceprezidenta JD Vance ju označil za „chameleóna“.
Viceprezidentkin tím sa snaží zdôrazňovať jej predchádzajúcu prácu pri presadzovaní práva vrátane obdobia, ktoré strávila ako prokurátorka v San Franciscu alebo generálna prokurátorka štátu Kalifornia. Neskôr sa stala senátorkou a v roku 2020 sa uchádzala o kandidatúru za Demokratickú stranu v prezidentských voľbách v roku 2020.
