Aj napriek aktuálnemu zlepšeniu v niektorých finančných aspektoch pre podporu vedy a výskumu, by som ocenil väčšiu komunikáciu médií o skutočných a serióznych vedeckých výsledkoch. Už len na Prírodovedeckej fakulte UK – Matfyz a Lekárska fakulta disponujú prácami s nadčasovým presahom, ktoré sú viac medializované v zahraničí. Takisto aj STU má množstvo výborných tímov.
Veríme, že sa to časom zlepší a mediálna komunikácia prinesie všetkým ľuďom dôvodnú radosť z toho, že Slovensko sa niekam tiež posúva.
Je však niekedy veľmi ťažké a nedôstojné byť vedcom na Slovensku, ktorého uznávajú v zahraničí aj súkromné firmy aj tie najlepšie pracoviská ako Harvard, Oxford, ETH a doslova doma nežobrať o bežné financie, z ktorých aj tak dostanete polovicu a oproti zahraničiu ani nie 60-tinu. Takisto aj kolegovia zo svetových univerzít, kde pôsobíme, ako sú Univerzita v Toronte alebo pracoviská v Ázii, nás často volajú k nim do tímov.
Nerozmýšľali ste, že by ste ten prístroj predávali na Slovensku aj bežným ľuďom ? Veľa z nich si kupuje rôzne prístroje na samodiagnostiku. Určite by bol záujem aj o ten váš. Tiež by som asi nerozmýšľala a kúpila si ho…
Je to pekný nápad, vyžaduje však veľmi citlivé odborné informácie, a preto, ak by ho mali pacienti doma (nevylučujem, že takáto verzia bude časom dostupná), vznikal by problém interpretácie dát. Už len to, že prístroj vyhodí 5 chorôb pod sebou s odlišnou úrovňou pravdepodobnosti, vyžaduje odborný pohľad a zváženie lekára.
Ide síce o prevratnú technológiu, ale vyžaduje odborníka, ktorý pacienta nevydesí, bude sa riadiť lekárskou etikou a predtým, než pacientovi oznámi skutočnú finálnu diagnózu, bude mať istotu, že je aj správne stanovená. Prístroj teda vysoko efektívne nasmeruje odborníka, ale pre pacienta by šlo o informatívnu správu, ktorá by pri zlej interpretácií skôr viedla k opačnému efektu, ako je pomoc.
Pokiaľ by bol prístroj určený len lekárom, čakacie doby by sa určite nezlepšili. Nebola by naozaj lepšia voľba, aby boli určené pre verejnosť ? Tým pádom by sa dostal tam, kde ho potrebujú a nielen jednej skupine ľudí.
Modelov, ako by bol prístroj uvedený na trh, je viacero.
Čakaciu dobu u lekára v SR by nezlepšil, ak by bol priamo v ambulancií všeobecného lekára. Ak by však lekár mal vyhradený špecifický čas na odber vzoriek týmto prístrojom a následne by na základe výsledkov dohodol komplementárne vyšetrenia rizikovým pacientom, čakacia doba by sa skrátila.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
