Ako odborníčka dodáva: „Nemáme dáta, s ktorými by sme mohli porovnávať. Máme dáta za posledných 30 rokov a tam nejaký nárast je. Tuším, že v rokoch 2006 a 2013. Potom už sa štúdia líšia. Problém je tiež v tom, že si všetci prajeme, a prajeme to svojim deťom, aby mladosť bola bezstarostná. A zrazu nám predstavu o bezstarostnosti generácie Z nespĺňa: má starosti a tie si pripúšťa. Čo je zaujímavé, pretože sa tým generácii Z vyčíta ako nezodpovednosť, tak nadmiera zodpovednosti. Faktom je, že každá generácia má tému na riešenie a tá súčasná rieši budúcnosť.“
Objektívne žijeme v dobe, ktorá je popisovaná ako globálna kríza. Napríklad nám hrozí vyhynutie druhu a pripravený čeliť takému strachu nie je nikto z nás. Potom sú tu ekonomické ukazovatele, ktoré dokazujú, že generácia Z je prvá, ktorá nemá nádej na to, byť bohatšia ako ich rodičia.
Lenže. Mali tí, ktorí sú teraz označovaní ako generácia Z, možnosť naučiť sa pracovať s množstvom negatívnych informácií, ktoré sa na nich denne valia, a hlavne ich spracovať?
Tým, že nemáme kde ventilovať svoje obavy, dochádza k rozvoju úzkostí, ktorým sa dá predísť iba komplexnou starostlivosťou o duševné zdravie. Pripustiť si, že existuje problém, ktorý ma trápi, zistiť, aký je veľký, a nájsť si zodpovedajúcu odbornú pomoc. Naučiť sa inak myslieť, inak cítiť, inak so sebou zaobchádzať môže pomôcť sa z úzkostí dostať úplne alebo ich aspoň eliminovať na takú mieru, aby nebránili v bežnom živote.
