V stredajšom článku sme informovali, že v prípade výpadku je Česká republika pripravená poskytnúť Slovensku svoje prepravné a skladovacie kapacity zemného plynu. Ponuka podľa ministra priemyslu a obchodu Lukáša Vlčeka platí pre nadchádzajúcu jar a dlhšie obdobie.
Ukončenie dodávok má obrovský strategický a symbolický dosah pre celú Európu. Rusko stratilo dôležitý trh, ale ruský prezident Vladimir Putin tvrdí, že najviac budú trpieť krajiny EÚ.
Napätie so Slovenskom
Od začiatku rozsiahlej invázie na Ukrajinu v roku 2022 EÚ výrazne znížila dovoz plynu z Ruska, no množstvo východných členských štátov je stále do značnej miery závislých od dodávok, čo pre Rusko predstavuje výnosy na úrovni 5 miliárd eur za rok.
Podľa údajov z bloku tvoril ruský plyn v roku 2023 menej ako 10 % dovozu plynu do EÚ v porovnaní so 40 % v roku 2021. Viacerí členovia EÚ vrátane Slovenska a Rakúska však naďalej dovážajú značné množstvá plynu z Ruska.
Rakúsky energetický regulátor uviedol, že nepredpokladá žiadne prerušenie dodávok, keďže diverzifikoval zdroje a vytvoril zásoby.
Rozhodnutie Ukrajiny však už vyvolalo vážne napätie so Slovenskom, ktoré je teraz hlavným vstupným bodom ruského plynu do EÚ a zarobilo si na tranzitných poplatkoch za prepravu plynu do Rakúska, Maďarska a Talianska.
Slovenský premiér Robert Fico, ktorý nečakane navštívil Moskvu na rokovaní s prezidentom Putinom, pohrozil zastavením dodávok elektriny Ukrajine. To podnietilo Zelenského, aby ho obvinil z pomoci Putinovi „financovať vojnu a oslabiť Ukrajinu“.
„Fico zaťahuje Slovensko do ruských pokusov spôsobiť Ukrajincom viac utrpenia,“ povedal ukrajinský prezident.
Výnimočný stav v Moldavsku
Poľsko ponúklo podporu Kyjevu v prípade, že Slovensko preruší vývoz elektriny – dodávky, ktoré sú kľúčové pre Ukrajinu, keďže sú elektrárne pravidelne pod paľbou Ruska.
Moldavsko – ktoré nie je súčasťou EÚ – by mohlo byť vážne zasiahnuté ukončením dohody o tranzite. Plyn poháňal elektráreň, na ktorú sa Moldavsko spolieha pri väčšine potrieb elektriny. Zásobovala aj Ruskom podporovanú separatistickú oblasť Podnestersko, medzi Moldavskom a Ukrajinou.
Moldavský minister energetiky Constantin Borosan uviedol, že vláda podnikla kroky na zabezpečenie stabilných dodávok energie do krajiny, ale vyzvala občanov, aby šetrili energiou. V Moldavsku od polovice decembra platí 60-dňový výnimočný stav v energetickom sektore.
Prezidentka Maia Sandu obvinila Kremeľ z „vydierania“, ktorého cieľom môže byť destabilizácia jej krajiny pred všeobecnými voľbami v roku 2025. Moldavská vláda tiež uviedla, že ponúkla pomoc Podnestersku.
Rusko prepravuje plyn do Európy cez Ukrajinu od roku 1991. Keďže EÚ znížila svoju závislosť od ruského plynu, našla alternatívne zdroje v skvapalnenom zemnom plyne (LNG) z Kataru a USA, ako aj v plynovode z Nórska. V decembri Európska komisia predstavila plány, ktoré podľa nej umožnia členským štátom EÚ úplne nahradiť tranzit plynu cez Ukrajinu.
Podľa pohotovostných plánov EÚ budú postihnuté krajiny zásobované gréckym, tureckým a rumunským plynom z transbalkánskej trasy, zatiaľ čo nórsky plyn bude vedený cez Poľsko. Viac dodávok sa dostane aj do strednej Európy cez Nemecko.
