Pohyb je život. Týmto mottom sa riadi diplomovaná fyzioterapeutka a trénerka športu pre všetkých III. kvalifikačného stupňa Alena Letnická, ktorej doménou sú prakticky všetky ročníky, od školákov až po seniorov.
Cvičenia s tínedžermi Alenka považuje za mimoriadne efektívne, keďže práve v tomto veku si deti najviac osvojujú nové cviky a techniky. Komplikácie s chrbticou či plochými nohami nemusia byť nutne dané geneticky, ale veľký podiel na ich vzniku má náš životný štýl. Pri deťoch rozhodujú predovšetkým rodičia. Predísť zhoršeniu plochých chodidiel či držania tela možno nastavením striktných pravidiel, všímavosťou a takisto netreba zabúdať na to, že dodržiavanie pravidiel a priorít je aj úlohou rodiča. Dnes prirodzený pohyb absentuje, ale aj veľa pohybu škodí.
Čo vás priviedlo k fyzioterapii ako takej?
K fyzioterapii ma priviedla prax v oblasti rekreačného športu. Od roku 1997 som ako trénerka sprevádzala skupinové lekcie aerobiku, neskôr power jógy, pilatesu, spinningu. Vzdelávala som sa neustále formou trénerských kvalifikácií, workshopov, kongresov a školení. Postupne som dospela k potrebe dovzdelať sa v oblasti fyzioterapie. Mala som 43 rokov, keď som trojročný pomaturitný študijný odbor diplomovaný fyzioterapeut ukončila.
A prečo ste sa svoju prácu rozhodli orientovať práve na deti a mládež?
Venujem sa klientom od 10 do 80 a viac rokov. Cítim sa dobre pri práci s 15-ročnými puberťákmi, ako aj s dámami, ktorým ťahá na osemdesiatku. Deti od 10 rokov, ako aj mládež, väčšinou citlivo a rýchlo reagujú na korekcie. Sú “tvárni”. Dobre sa učia správny pohyb a z toho má každý fyzioterapeut veľkú radosť.
S akými komplikáciami za vami najčastejšie prichádzajú maloletí pacienti?
Najčastejšie ma rodičia kontaktujú a následne k nám deti prichádzajú s chybným držaním tela, skoliózou a plochými nohami. Nenazývam ich pacientami. Potrebujú pravidelný telu a zdraviu prospešný pohyb, aby sa pacientami nestali. Pôsobím v športovom zariadení, v ktorom sa špecializujeme na preventívnu a porehabilitačnú starostlivosť. Ak ide naozaj o komplikáciu, napríklad ťažká zhoršujúca sa skolióza, odporúčam rehabilitačnú kliniku, v ktorej vedia dieťaťu poskytnúť komplexnejšiu terapiu.
V čom vidíte príčiny týchto komplikácií?
Príčiny sú nám všetkým dobre známe. Je to náš životný štýl. Veľa sedíme, veľa sa stresujeme, sme otrokmi informačných technológií. Nevyvážená a nepravidelná strava, ako aj nedostatok spánku sú tiež záťažovými faktormi. Keď sa pustime do športovania, tak nadoraz. Zabúdame na dôležitosť regenerácie. Zjednodušene rozdeľujem príčiny do dvoch skupín: príliš málo pohybu alebo príliš veľa pohybu.
Do akej miery dokážeme týmto problémom predchádzať?
Žijeme v technologickej dobe s absenciou prirodzeného pohybu, takže predchádzať dokážeme zmenou návykov, ktoré nám spôsobujú ťažkosti. Život je o neustálom nachádzaní rovnováhy, od starostlivosti o telo až po medziľudské vzťahy.
Čo sa deje s detskou chrbticou pri pravidelnom hrbaní sa nad klávesnicou či smartfónom?
Chrbtica sa vplyvom statickej záťaže deformuje do patologických kriviek. Tým sa zmenšuje priestor medzi stavcami a dochádza k útlaku medzistavcových štruktúr (platničiek a nervov).
Ak už dieťa nedokážeme úplne odpútať od hier a obrazoviek, ako by sme tieto činnosti mali vyvážiť pohybom?
Byť dieťaťu príkladom v zmysle vykonávania svojej pravidelnej športovej aktivity a, samozrejme, zaraďovať do programu čo najviac pohybu pre celú rodinu. Menej sa voziť, viac chodiť. Byť na čerstvom vzduchu v každom ročnom období a za takmer akéhokoľvek počasia. Čas strávený na tablete a mobile jasne vymedziť a obmedziť. Definovať ho ako odmenu po splnení priorít dňa – príprava na vyučovanie, šport, pomoc v domácnosti. To isté platí aj pre rodiča.
Existuje nejaký všeobecný vzorec, ktorým by sa rodičia mohli riadiť?
Mojou optikou vnímam rodiča ako tvorcu vzťahu s dieťaťom. Každý rodič je pre dieťa vzorom v dobrých aj v zlých návykoch. Rodič je ten, ktorý v jednej chvíli dá dieťaťu do rúk tablet alebo smarfón. Je na jeho zodpovednosti kedy a ako to urobí. Či nastaví pravidlá, či je dieťa dostatočne zrelé a schopné im porozumieť a dodržiavať ich a tiež, či je rodič v dodržiavaní pravidiel dobrým alebo zlým vzorom.
Ktoré pohybové a športové aktivity sú najúčinnejšie pri problémoch s chrbticou?
Všetky pohybové aktivity, ktorých základom je fyziologický pohyb sú účinné. Fyziologický pohyb = pohyb efektívny, ekonomický, podporujúci vzpriamené držanie tela od chodidiel po temeno hlavy. Každý šport má svoje špecifiká a zahŕňa v sebe buď jednostranné zaťaženie, alebo aj celkové preťaženie pohybového aparátu. To neznamená, že sa máme športu vyhýbať. Je však dôležité kompenzovať záťaž – statickú (dlhodobé sedenie), aj dynamickú a silovú – funkčným strečingom, mobilizačnými cvičeniami, ako aj stabilizačnými. Zámerne neuvádzam názvy konceptov. Dôležitejší než názov je obsah cvičebnej jednotky a znalosti sprevádzajúceho lektora, trénera či terapeuta. Pripomínam aj dôležitosť regenerácie a starostlivosti o mentálnu, sociálnu a psychickú stránku osobnosti (dieťaťa aj svojej).
Nesprávne držanie tela je jedným z problémov, ktorý nepozná vekové hranice. V akých prípadoch by rodičia mali spozornieť?
Predsunutá hlava, guľatý chrbát, ploché nohy (vpadnuté členky), skoliotická krivka chrbtice alebo skolióza viditeľná očami rodiča, nekoordinovaná chôdza, beh alebo pohyb dieťaťa, ako aj časté sťažovanie sa dieťaťa na bolesti kĺbov, svalov, chrbta. To všetko sú signály, pri ktorých má rodič nielen spozornieť, ale aj riešiť. Obrátiť sa na lekára, následne na fyzioterapeuta.
Prejavuje sa tento problém už v škôlkarskom veku?
Venujem sa deťom od 10 rokov, takže nemám osobnú skúsenosť s deťmi v predškolskom veku. Podľa slov kolegynky, ktorá sa dlhé roky venuje detičkám od 0 do 6 rokov, je čoraz častejšie vidieť odchýlky v motorike už v dojčenskom období (prvý rok života).
Čo nezanedbať, aby rodič docielil u dieťaťa správne držanie tela?
Optimálne je viesť dieťa k správnym pohybovým stereotypom a aktivitám od útleho detstva (od štvrtého mesiaca života) a pokračovať v tom do doby, kým sa stanú prirodzenou súčasťou jeho života.
A čo ploché chodidlá? Je možné ich skorigovať?
Korekcia je možná. Do akej miery, to je individuálna záležitosť. Cviky na chodidlá zaraďujem ako doplnok k celotelovým cvičeniam v rámci skupinových cvičení. Najmä s deťmi.
Ak sú nám dané do vienka, musíme sa s nimi vysporiadať, avšak čo môže zapríčiniť ich nadobudnutie počas dospievania?
V ľudskom tele všetko so všetkým súvisí. Pri minimálnej až žiadnej pohybovej aktivite ochabuje svalstvo celého tela. Môže sa to diať aj na chodidlách. Taktiež rýchly prírastok hmotnosti alebo rýchly rast chodidiel a tela sa môžu pričiniť o vznik plochonožia.
Čomu sa teda vyhnúť, aby sme si klenbu udržali?
Pasivite a priberaniu.
Ako ploché nohy u detí riešiť čo možno najúčinnejšie?
Pravidelnými masážami chodidiel (rukami, masážnym ježkom), cvikmi posilňujúcimi svaly chodidiel, členkov, predkolení, ale aj celotelovými stabilizačnými cvičeniami. Chôdzou bosými nohami po rôznych nerovných povrchoch (tráva, oblé kamene, listy, kôra, piesok). V interiéri ich môžeme suplovať senzomotorickými koberčekmi.
V akých štádiách by rodičia mali vyhľadať odbornú pomoc?
Po treťom roku života dieťaťa, keď pohľadom vidia, že má dieťa vpadnuté členky.
Pre korekciu plochých chodidiel je podstatná aj chôdza naboso po rôznych nerovných povrchoch, ako tráva či kamene. Zdroj: Juli Held
Dvíhanie ceruziek či ponožiek prstami na nohách. Má tento nenáročný a populárny cvik svoje opodstatnenie? Vie naozaj pri plochých chodidlách pomôcť?
Môj názor je, že áno. Rozpohybuje prsty, svaly chodidiel, podporí prekrvenie, zahreje svalstvo nôh a pomáha k zvedomeniu chodidiel. Sám o sebe klenbu nezdvihne. Na to slúžia cviky vykonávané v opore (chodidlá opreté o podlahu).
Ktorý cvik na doma odporúčate vy svojim pacientom s plochými chodidlami?
Jeden cvik ploché chodidlá nevyrieši. Zvyknem však odporúčať masážneho ježka na masáž chodidiel a chôdzu naboso po senzomotorickom koberčeku alebo rôznych nerovných povrchoch. Ak chceme dosiahnuť výsledok, ide o komplexnú terapiu od prípravy chodidiel (masážou, mobilizáciou) cez aktiváciu svalstva chodidiel, nastavenie správnej opory palca a celého chodidla (každé chodidlo zvlášť) až po celotelové stabilizačné cvičenia v sede, v stoji s oporou o obe chodidlá a stoj na jednej nohe.
