U detí do šiestich rokov by sa mali „výrazne obmedziť“ všetky druhy obrazoviek a len veľmi zriedkavo by sa mali používať na vzdelávací obsah, ak sedia s dospelým. V materských školách by mali byť obrazovky pre deti do šiestich rokov úplne zakázané. Na základných školách by sa deťom nemali dávať na prácu individuálne tablety alebo digitálne zariadenia, pokiaľ by to nebolo kvôli špecifickému postihnutiu.
V správe sa tiež navrhuje zakázať pripojené hračky s výnimkou tých, ktoré sa používajú ako zvuk na rozprávanie príbehov.
„Pred dovŕšením šiesteho roku života žiadne dieťa nepotrebuje na svoj rozvoj obrazovku,“ uviedla Moutonová. „V skutočnosti môžu obrazovky v tomto veku zabrániť ich správnemu vývoju.“
Vedci uviedli, že nechcú karhať rodičov, ktorí sú sami „obeťami mocného technologického priemyslu“. Uviedli, že rodičom by sa namiesto toho malo pomôcť, aby sa vyhli tomu, čo nazvali „technoferencia“ – keď rodičia neustále kontrolujú svoje vlastné telefóny a narúšajú tak svoju schopnosť sústrediť sa na rozhovor, jedlo alebo hru so svojimi deťmi.
V správe sa uvádza, že to poškodzuje emocionálny vývoj mladých ľudí. Išlo o dospelých, ktorí počas kŕmenia malých detí scrollovali na svojich telefónoch, alebo o domácnosti, kde bol na pozadí neustále zapnutý televízor.
Vedci uviedli, že vina nie je na strane rodičov a že by sa malo urobiť viac v celej spoločnosti, napríklad umožniť dospelým riadne sa odpojiť od práce mimo pracovného času, obmedziť obrazovky na verejných miestach, zaviesť reštaurácie a kaviarne bez obrazoviek alebo odložiť telefóny do škatuľky, keď sa rodičia vrátia z práce.
Vedci uviedli, že „rodičovská kontrola“ by sa nemala považovať za dostatočný prostriedok ochrany detí. Skôr ide o neúčinné rozptýlenie, ktoré technologický priemysel „predáva, aby sa zbavil zodpovednosti“ za vytváranie algoritmov, najmä v rámci sociálnych médií, ktoré sú navrhnuté tak, aby boli deti závislé a zarábali na nich.
Benyamina povedal: „Technika je a zostane fantastickým nástrojom, ale musí slúžiť ľuďom, a nie ich redukovať na službu produktu.“ Vyjadril sa, že obrazovky majú negatívny vplyv na deti „z hľadiska ich zraku, metabolizmu… ich inteligencie, koncentrácie a kognitívnych procesov“.
Povedal, že závislosť od obrazoviek sa netýka samotného produktu, ale obsahu. Povedal: „Algoritmy, ktoré opätovne zapájajú a stimulujú systém potešenia a sú vytvorené tak, aby ste nestratili záujem o obsah, majú určitý druh návykovej dynamiky.“ Uviedol, že ľudia by mali byť na sociálnych sieťach ostražití, ak si všimnú, že ich obsah opätovne zapája. „Ak ste sa rozhodli, že si chcete pozrieť jedno alebo dve videá a boli ste na ňom celý večer, musíte to spochybniť.“
