Na tomto pravekom sídlisku sa našli aj bežné skladovacie jamy, niektoré z nich druhotne použité ako odpadové.
V trase plánovanej dostavby Pražského okruhu v blízkosti obce Nupaky odhalili odborníci z Archeologického ústavu Akadémie vied v Prahe osem dlhých stĺpových stavieb starších ako sedemtisíc rokov.
Ďalším dôležitým objavom je dedina z neskorej doby halštatskej, ktorá obsahuje aj doklady prítomnosti vysokopostavených členov spoločnosti, píše ČT24.
Prítomnosť miestnej dielne
Archeológovia v chotári obcí Lipany, Kuří a Nupaky objavili početné nálezy od mladšej doby kamennej až po vrcholný stredovek. Zásadným objavom je osem dlhých stĺpových stavieb, ktoré sú predbežne datované do konca neolitu až počiatku eneolitu.
To znamená, že vznikli asi v druhej polovici šiesteho tisícročia pred naším letopočtom – teda asi tritisíc rokov pred stavbou najstarších pyramíd. Na tomto pravekom sídlisku sa našli aj bežné skladovacie jamy, niektoré z nich druhotne použité ako odpadové.
„Mnohé kamenné sekerky alebo sekeromlaty, ich polotovary, vývrtky zo sekeromlatov, nepodarené výrobky navyše dokladajú prítomnosť miestnej dielne na spracovanie brúsenej kamennej industrie,“ popísala Monika Psohlavcová, ktorá výskum viedla.
Sekeromlaty sú kamenné nástroje z obdobia neolitu, ktoré neolitický muž používal ako pracovný nástroj, aj na boj a obranu ako sečnú a údernú zbraň, dodáva portál lovecpokladu.cz. Na jednej strane bol vybrúsený do ostria sekery, na druhom konci tučnejší kladivovitý tvar. Sekeromlat mal v strede vyvŕtaný otvor, na ktorý sa nasadzovalo porisko.
Každodenný život obyvateľov
Archeológovia tiež preskúmali časť dediny z neskorej doby halštatskej, respektíve skorej laténskej doby, ktorá pochádza z oveľa neskoršej doby – až piateho storočia pred naším letopočtom. Vedci odkryli desať takzvaných polozemníc, čo boli jednoduché stavby čiastočne zahĺbené do zeme.
Okrem nich sa našlo aj veľké množstvo doplnkových nálezov preukazujúcich, že táto oblasť bola naozaj aktívne využívaná: išlo o množstvo sídliskových jám, žliabkov a pozostatkov nadzemných konštrukcií. Popri hrubšej kuchynskej keramike sa zachoval aj jemnejší stolný keramický tovar, v niektorých prípadoch opatrený pôsobivou kolkovou výzdobou.
Archeológovia tiež odkryli množstvo artefaktov, ktoré naznačujú, ako vyzeral každodenný život obyčajných ľudí na týchto sídliskách; patria medzi ne praslené, drobné železné aj bronzové nástroje a tiež hlinené či sklenené korálky.
Pozoruhodný je podľa vedcov nález uška z kylixu – obľúbenej nádoby na pitie vína v adriatickej oblasti, ktorý spoločne so sklenenými korálkami dokladá kontakt tunajších obyvateľov so Stredomorím.
Spoločne s nálezom bronzových konských ozdôb zvaných falléry to dosvedčuje aj prítomnosť spoločensky vyššie postaveného člena tunajšej neskoro halštatskej/skoro laténskej komunity.
Zlatá česká baňa
Za doklad kovospracovateľskej výroby považujú archeológovia fragmenty strusky (škvary), čo je vedľajší produkt vznikajúci pri tavbe kovov, alebo časť keramickej dýzne (tehla alebo časť obloženia pece s otvorom, ktorým sa vháňal do vyhrievacieho priestoru vzduch za účelom dosiahnutia vyššej teploty, pozn. red.).
„Dýzňa bola súčasťou mechu použitého na vháňanie vzduchu do pyrotechnického zariadenia tak, aby sa zvýšila teplota. Najčastejšie práve pri spracovaní kovov,“ vysvetlila Psohlavcová.
GALÉRIA: Archeologické objavy pri Prahe
V ďalšej časti skúmaného úseku odborníci odkryli niekoľko desiatok jám najčastejšie kruhového priemeru s rozmermi dva až päť metrov. Ich hĺbku zisťovali v niekoľkých prípadoch iba pomocou bagrov, pretože sa jamy zahlbovali aj do hĺbky cez štyri metre, a nebolo tak možné ich kopať ručne až ku dnu.
„Veľmi sporadicky datovaný materiál z výplne nám umožnil ich zasadiť do 13. storočia. Je veľmi pravdepodobné, že tieto jamy súviseli s prospekciou či priamo ťažbou zlata v štrkopieskových terasách Pitkovického potoka. Táto predbežná interpretácia vychádza z konzultácie s našimi poprednými archeológmi a geológmi, nahráva jej však aj skutočnosť, že sa lokalita nachádza zhruba pätnásť kilometrov vzdušnou čiarou od Jílového u Prahy, ktoré bolo historicky najdôležitejšou českou zlatou baňou, predovšetkým v 13. až 14. storočí,“ upresnila Psohlavcová.
Archeológovia v súčinnosti s Riaditeľstvom ciest a diaľnic pokračujú so záchranným archeologickým výskumom v trase plánovanej dostavby Pražského okruhu v úseku D1-Běchovice. Od mája tohto roku, keď na chýbajúci úsek Pražského okruhu zamierila ťažká technika, už preskúmali viac ako deväťtisíc archeologických objektov.
