Hovorí sa, že v okolí Černobyľu sa vyskytuje veľké množstvo zmutovaných zvierat. „To sú všetko len fámy, žiadne dvojhlavé psi som tam nevidel. Tie zvieratá sú úplne normálne. Ale je pravda, že v zóne sa vyskytujú zvieratá, ktoré tam dovtedy nikdy nežili,“ potvrdil Andrej.
V minulosti vedci vypustili kone Przewalského do voľnej prírody v zóne smrti ako súčasť experimentu. „Bol to vedecký pokus ako sa kone adaptujú na kontaminované prostredie. Adaptovali sa a dnes tam voľne žijú veľké stáda týchto koní,“ hovorí Pastorek.
Okrem psov a koní sa v meste Pripjať dá naraziť aj na losa, ktorý tam žije. Z fotopascí je jasné, že sa tu usadil aj medveď hnedý. V zakázanej zóne Andrej stretol viacerých ľudí, ktorí tam žijú. Jednou z nich bola aj „bábuška“ Hana, ktorá sa stala symbolom a ikonou tejto oblasti.
„Práve s jednou z nich, s babičkou Hanou som sa stretol v septembri krátko predtým ako zomrela. Bolo to pre mňa veľmi smutné. Už dva týždne bola na tom veľmi zle, ale my sme ju s kamarátmi z Poľska navštívili tri dni pred jej odchodom z tohto sveta, tak sme sa s kamarátmi bavili, že možno nás ešte chcela vidieť a čakala na nás.“
Prehovoril o babičke Hane ako o osobe s veľkým charizmom, ktorá bola stále usmiata. „Nezabudnem na to, ako popriala nielen mne, ale aj chalanom z Poľska či už do Poľska, alebo na Slovensko mier, pokoj a aby sme nikdy nemuseli zdvihnúť zbraň,“ spomenul.
V zakázanej zóne stále žije niekoľko desiatok pôvodných obyvateľov. „Niektorí ľudia sa vrátili a bolo im to umožnené. Teraz tam žijú väčšinou už len starí ľudia. Je ich tam približne tridsať až štyridsať,“ upresnil.
Stretol tam už niekoľkých ľudí, s ktorými sa viackrát rozprával, a hovorí, že väčšina z nich žije v oblastiach, ktoré neboli výrazne kontaminované. „Radiácia nemá na ich zdravie až taký dopad a keď sa o tomto bavíme, väčšinou vtipkujú, že prežili horšie veci a predsa len radiáciu nevidia, necítia, tak prečo by sa jej mali báť,“ odhalil.
Pastorek pracuje ako veliteľ dobrovoľných hasičov v Bohuniciach. Od roku 2013 každoročne dodržiava tradíciu, keď vstupuje do zakázanej oblasti, aby si uctil likvidátorov havárie. „Vždy keď som tam, prídem k pamätníku hasičov a vzdám im hold a rešpekt, či už položením venca, alebo kytice,“ spresnil.
Dokonca sa mu podarilo v tomto roku v septembri sa stretnúť aj s mužom, ktorý pomáhal pri likvidácii havárie.„Jeho zážitky boli veľmi zaujímavé. Pracoval ako šofér nákladného auta, ktorý odvážal menej kontaminované trosky.“
Kvôli vojne na Ukrajine je vstup do zóny momentálne nemožný, no do roku 2021 tam často prenikali aj takzvaní nelegálni stalkeri – turisti, ktorí navštevovali oblasť bez povolenia. „Kým sa dostali priamo do mesta Pripjať, museli ísť tri dni pešo cez les. Viacerí tam šli aj napriek tomu, že zóna je strážená. Okrem radiácie sú tam však aj divé zvieratá a teraz je to ešte o to horšie, že oblasť je zamínovaná kvôli vojenskému konfliktu.“
Tento rok Pastorek doručil aj humanitárnu pomoc do Černobyľu. „Pomáhame ľuďom, ktorí tam žijú a aj samotnej elektrárni, kde ma pracovníci poprosili, či by sa nedali zohnať čistiace prostriedky do závodnej jedálne, takže som rád, že sa to podarilo,“ dodal Pastorek.
