Limonády nemávali žiadnu etiketu, iba na dne fľaše bol nápis Solokup. Údaje o výrobcovi, cene alebo stručný výpočet zloženia zákazníci museli hľadať napísané drobným písmom na viečku limonád. Medzi podniky, ktoré vyrábali „univerzálne“ malinovky, patrili sódovkárne, konzervárne, cukrárne a liehovary.
Možno si ešte vybavíš ich značky Fruta, Briliant, Kord či Rekord. Limonády sa predávali v pomerne nepraktických a ťažkých sklenených fľašiach, ale bolo možné tiež naraziť na nápoje vo vrecúškach, ktoré sa vďaka nižšej váhe hodili na výlety.
Domáce šťavy záhradníka Ovocínka a ďalšie
Veľkým hitom a zároveň jednou z mála možností, ako si vychutnať domácu malinovku, bola sóda namiešaná s ovocnou šťavou. Tá však žiadne kúsky pravého ovocia neobsahovala, ba okolo neho dokonca možno ani neprešla. Od 70. rokov sa tešili veľkej obľube sirupy Ovocit s lákavými etiketami s namaľovaným strýkom Ovocínkom.
Šťava tejto značky ponúkala rôzne príchute. Tie si mohli ľudia doma namiešať s vlastnoručne vyrobenou bombičkovou sódou z obľúbeného sifónu z Kovočasu. A tí, ktorí pokrokového pomocníka doma nemali, zase s tou kupovanou. Výrobu väčšiny druhov ovocných štiav, napríklad s názvami Záhradná a Lesná zmes, mali za komunizmu na starosti podniky výrobno-hospodárske jednotky Konzervárne a liehovary.
Príchod legendárnej kofoly
Kofola je tu s nami už od 60. rokov 20. storočia. S týmto legendárnym nápojom prišli podniky v snahe rozšíriť do tej doby značne obmedzený sortiment sladených limonád, ale aj v snahe o efektivitu práce. Dalo by sa povedať, že pri vzniku značky Kofola hrali úlohu aj akési ekologické myšlienky a snaha o využitie zvyškov pri výrobe.
Limonáda sa totiž nevyrábala z ničoho iného ako priamo z odpadu z kávových zŕn, konkrétne zo sadzí s obsahom kofeínu. Zadanie pre Výskumný ústav liečivých rastlín znelo jasne – vymyslieť z nich akýkoľvek nápoj colového typu.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
