Koncom júla nás obletela informácia, ktorou 46-ročný spevák Miro Jaroš oznámil smutnú správu. Odišla jeho milovaná mama Štefánia, ktorá podľahla zákernej chorobe. Teraz obľúbený interpret zverejnil poslednú fotografiu na ktorej je s ňou zachytený. Navyše aj prezradil, že odišla v pokoji, doma vďaka TOMUTO.
Prehrala boj so zákernou chorobou
Ako sme Vás už nedávno informovali, pani Štefánia bojovala so zákernou chorobou niekoľko rokov. Pred rokom zaznelo, že bojuje s agresívnou a veľmi vzácnou formou rakoviny kože. Na karcinóm z Merkelových buniek sa na Slovensku lieči len 6 pacientov. Mame Mira Jaroša ho prvýkrát diagnostikovali pred tromi rokmi a boj nad chorobou vtedy úspešne zvládla. Pred rokom sa však choroba vrátila.
Snímka vyvoláva smútok ale aj vďačnosť
A koncom júla prišla hrozná správa. Aktuálne zronený syn zverejnil poslednú snímku, ktorú s najmilovanejšou ženou svojho života má. „Jedna z najvzácnejších aké mám. Spravila ju moja sestra, keď som sa s mamou lúčil počas jednej z návštev u nej. Obaja sa na nej usmievame. Ale nemuselo to tak byť. Táto fotka vo mne vyvoláva smútok, no vďačnosť zároveň,“ priznal Jaroš v príspevku na sociálnej sieti.
Pomohol im mobilný hospic
Ďalej odhalil, že mama strávila posledné chvíle svojho života u rodiny jeho sestry. Bola s ľuďmi, ktorých mala rada a všetci blízki ju chodili navštevovať. Sestra prispôsobila svoj život tomu, aby sa mohla o ňu postarať a keď zostala slabá a ležiaca, požiadali o pomoc mobilný hospic. Ten zabezpečil všetko tak, aby pani Štefánia mohla stále bývať u svojej dcéry, no mala plnohodnotnú starostlivosť.
„Vďaka pomoci hospicu sme zvládli doma všetko, čo bolo potrebné k tomu, aby mama nemala neznesiteľné bolesti, bola zachovaná jej ľudská dôstojnosť a hlavne, aby bola do poslednej chvíle života s nami a nie v nemocnici medzi cudzími ľuďmi. Z hospicu nám požičali potrebné vybavenie, ochotne nielen telefonicky s nami komunikovali. Počas pravidelných návštev u nás nám dávali cenné rady, zaškoľovali a aj psychicky podporovali,“ opísal Jaroš.
„Mama odišla v pokoji. Doma. Pri nás. Vďaka kňazovi dostala aj „posledné pomazanie“ a všetci sme sa s ňou stihli rozlúčiť. Jej odchod je pre nás stále boľavý, no hreje nás pocit, že sme robili najlepšie, ako sme vedeli. Napadla mi veta: Keď sme sa narodili, neboli sme sami a nemali by sme sami ani zomierať…“ dodal na záver.
