Je to jediná anonymná fotografia v histórii Pulitzerovej ceny. A zo scény, ktorú zachytáva, mrazí. Záhada obostierajúca autora Popravnej čaty v Iráne sa vyjasnila až o 26 rokov neskôr. Keď sa totiž Chomejního režim v prudkej porevolučnej dobe zbavoval svojich nepriateľov, bolo by uverejnenie mena Džahangíra Razmího príliš nebezpečné.
Na poli v iránskom Kurdistane stojí za ostrého letného slnka desať mužov s páskou cez oči. Jedenásty je zranený a leží na nosidlách. Všetci vedia, že o chvíľu zomrú. Mlčí. Na otázku, či majú nejaké posledné slová, nikto z nich neodpovie. Absolútne ticho prerezáva len plač odsúdeného predajcu sendvičov Essy Pirvaliho, ktorý je taký vydesený, že ho musia podopierať.
0proti nim kľačia maskovaní muži s puškami. „Strieľajte!“ rozkáže veliteľ popravčej čaty. Odsúdenci jeden po druhom padajú a do vzduchu sa zvíri oblaky prachu. Je 27. augusta 1979 a všetku moc v Iráne už pár mesiacov drží teokratický režim, ktorý po masových demonštráciách zvrhol neobľúbeného šáha Mohammada Rezu Pahlavího.
Na čele štátu ho nahrádza ajatolláh Rúholláh Chomejní, ktorý spustí masakre. Guľku alebo oprátku dostane každý, často len domnelý, nepriateľ islamskej revolúcie. Súdne procesy sú fraška a počty obetí idú podľa odhadov do tisícov. Medzi nimi je aj skupinka Kurdov na letisku v Sanandadži. Ešte než všetci onoho augustového dňa dopadnú k zemi, zveční ich fotograf najstarších iránskych novín Ettela’at. A vytvorí tak jednu z najznámejších fotografií v dejinách Iránu.
Pôjde aj o najznámejšiu fotku jeho kariéry, už na jar 1980 ju ocenia porotcovia prestížnej Pulitzerovej ceny. Musí však ubehnúť dvadsaťšesť rokov, než sa k nej môže prihlásiť. Volá sa Džahangír Razmí a že práve on je tým, kto vtedy dokumentoval masovú popravu, prezradí v roku 2006 americkému denníku The Wall Street Journal.
Jeho šéfovia ho na sever vyslali spolu s ostrieľaným reportérom Chalilom Bahramím. V prudkej porevolučnej ére tam totiž Chomejní prevelil tisíce vojakov s úlohou zaraziť kurdské snahy o autonómiu. Nový náboženský vodca vtedy tiež predniesol prejav, ktorému sa začalo hovoriť „fatva džihádu“ a ktorý predznamenal teror, ktorý sa rozlial po zemi.
„Tí, ktorí sú s ním, sú nemilosrdní voči neveriacim, milosrdní medzi sebou. Títo rozvracači sú neveriaci. Sú medzi neveriacimi v Kurdistane a na ďalších miestach. Vláda s nimi musí zaobchádzať tvrdo, žandárstvo s nimi musí zaobchádzať tvrdo, armáda s nimi musí zaobchádzať tvrdo. Chceme splniť Boží príkaz a splníme ho,“ vyhlásil ajatolláh. Okrem jedenástky z letiska vojaci ešte predtým zabili jedenásť ľudí v susednej provincii Kermánšáh a deň po Sanandadži aj dvadsať ľudí v neďalekom Saqqeze, upozorňuje portál Iranwire.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
