„Nedávno v noci pršalo. Chodby v spoločných priestoroch nie sú nijako zakryté, takže ich zaplavilo, po stenách tiekla voda. Hneď sme pochopili, že nás čaká ťažká noc. Automaticky sme vstali, obuli si čižmy, vzali vedrá a šli sme zachraňovať svoj majetok,“ popísal Zonder.
V dome podľa neho ostali len ľudia, ktorí nemajú kam inam ísť. Medzi svojimi susedmi Zonder pozoruje apatiu. „Prvý rok všetci mali na všetky udalosti nejaký osobný názor, všetci sa vyjadrovali. Vtedy sme mali nádej, že sa za nejaký čas niečo zmení. Ale nič sa nedeje, všetko akoby zamrzlo. Všetci sú apatickí, jednoducho už nemáme o nič záujem,“ povedal.
Jeho slová o bezútešných bytových podmienkach potvrdzuje študent z Mariupolu, o ktorom portál píše pod zmeneným menom Mykola. Ten uviedol, že žije na kraji mesta v dome, ktorý nebol pri bojoch zasiahnutý, ale že v centre Mariupolu možno vidieť mnoho zdevastovaných domov, s ktorými nikto nič nerobí. V niektorých častiach mesta však vznikajú štvrte z úplne nových domov. Aká je ich kvalita, Mykola nevie.
Nájsť si prácu v Mariupole je podľa Mykolu ťažké. Predtým mnoho ľudí pracovalo v továrňach, teraz ale výroba stojí. Mykolovi rodičia, ktorí predtým tiež pracovali v továrni, si teraz zarábajú odpratávaním trosiek. V Mariupole existujú okupačné úrady, podľa Mykolu ale nikto nevie, čím sa zaoberajú, a nikto od nich nič nechce.
