Vojenská a hospodárska pomoc USA je od konca minulého roka obmedzená, pretože Kongres nevyčlenil nové finančné prostriedky na tento účel. Bidenova administratíva na jeseň požiadala o ďalších približne 60 miliárd dolárov (viac ako 55 miliárd eur), pričom túto položku spojila s inými položkami vrátane viac ako 10 miliárd dolárov na vojenskú podporu Izraela, ktorý vedie vojnu v pásme Gazy.
Návrh vo výške 95 miliárd dolárov takmer (88 miliárd eur) prešiel v Senáte pomerom hlasov 70 ku 29, ale Johnson ho odmieta predložiť na hlasovanie v Snemovni reprezentantov.
Líder snemovne nedávno v odpovedi na otázky k tejto téme uviedol, že sa sústreďuje na rokovania o financovaní vlády. Tie stále prebiehajú na pôde rozpočtu na fiškálny rok 2023, ktorý bol za posledných päť mesiacov už trikrát predĺžený z dôvodu neschopnosti Kongresu rokovať o novom rozpočte. Prechodné obdobie vyprší 1. marca pre časť vlády a o týždeň neskôr pre zvyšok.
Bez nových legislatívnych opatrení by došlo k tzv. shutdownu, teda ochromeniu úradov, čo by podľa Bidena vážne poškodilo hospodárstvo USA. „Potrebujeme spoločné riešenie,“ povedal počas štvrtkového stretnutia.
Obe hlavné politické strany sú nútené spolupracovať, pretože republikáni majú v Snemovni reprezentantov tesnú väčšinu, zatiaľ čo v Senáte je to naopak. To stavia Johnsona najmä do zložitej situácie, keďže jeho predchodca Kevin McCarthy bol na jeseň po rozpočtovom kompromise s demokratmi odvolaný.
Minuloročný rozpočet bol prijatý v čase, keď obe komory Kongresu ovládali demokrati, takže republikáni nie sú spokojní s jeho pokračovaním. Niektorí z nich naznačujú, že by radšej vyvolali uzávierku úradu, pretože stratégia nového šéfa snemovne zatiaľ nie je veľmi jasná.
