Pritom nejde o niečo nové, čo je potrebné detailne prestavovať. Vďačnosť máme hlboko v sebe, len ju musíme nájsť. Nie také to – dnes som vyhral v lotérii, som vďačný, ale vďačnosť za skutočné veci, ktoré berieme ako samozrejmosť. Opísať ju a precítiť ju. Zo začiatku to možno nebude jednoduché, pretože ako sme si už povedali, veci ako čistý vzduch, čistú vodu, bezpečie, možnosť cestovať, zdravie či strechu nad hlavou berieme ako samozrejmosť. Zabúdame, že niekedy stačí tak málo a môžeme prísť o všetko.
Aj psychológovia sú za
Na to, aby ste si písali denník vďačnosti, nemusíte byť veriaci, ďakovať môžete aj sebe či rodine a priateľom. Podľa výskumov, ktoré sa zaoberali pozitívnymi vplyvmi na psychiku, počas dlhodobého písania denníka si jedinci zlepšili kognitívne a motorické schopnosti, no nielen to! Počas písania myšlienok sa im uvoľnil aj hormón serotonín a dopamín, ktoré, ako vieme, sú hormónmi šťastia.
Psychológovia dokonca odporúčajú písanie si denníka vďačnosti ľudom, ktorí trpia stresom, úzkostnými poruchami a depresiami. Lekári argumentujú tým, že náš mozog má prirodzene tendenciu vidieť veci týkajúce sa samých seba viac negatívne (ľudovo povedané – naše vlastné problémy zveličujeme), zatiaľ čo všade inde vidíme trávu zelenšiu. Veci napísané čierne na bielom nám pomôžu pochopiť a pozerať sa na ne nezainteresovanými očami, kedy pochopíme, že aj taká „maličkosť“, ako sú zdravie či fungujúca rodina, je niečo, čo každý nemá.
Na začiatok stačí pár slov
Ak neviete, ako začať, postačí aj pár slov o tom, čo ste dnes robili a čo sa vám podarilo. Pre niekoho môže byť úspech aj vstať ráno na 6.00 h do práce. A presne o tom to je, nie o bombastických vyhláseniach, ale o maličkostiach, ktoré nás naučia znova precítiť a užívať si život.
