Slovenský rozhlas
V realite ste herec. Stretávate sa so Slovenským rozhlasom v práci? V zmysle, že by ste natáčali?
Určite áno. Kedysi som v Slovenskom rozhlase nahrával veľmi veľa, čítanie poézie, prózy, rozhlasové hry… Priznám sa, že na rozhlasových hrách som vyrastal. Pamätám si, že v detstve vždy o ôsmej ráno v nedeľu išla rozprávka.
Nedeľné ráno vyzeralo tak, že mama nás vôbec nebudila, len išla do izby a potichu zapla pred ôsmou rádio, kedy začala rozprávka. Pri nej sme sa prebúdzali a ostali sme v posteli, až kým neskončila. U nás hral stále rozhlas, bol súčasťou môjho života.
Za kým mám ísť na Slovensko urobiť rozhovor?
Kto stojí za to? Myslím si, že máme veľmi veľa ľudí, ale bohužiaľ veľmi veľa kvalitných a šikovných ľudí už zo Slovenka odišlo, žijú tu v Čechách, pretože zo Slovenska aj v dôsledku tej atmosféry, aká tam je, odišli.
Tomáš, ja mám taký zvláštny pocit, že vás to teraz strašne ťaží. Vlny majú po premiére na Slovensku, pred premiérou v Česku, teraz ste sa dozvedeli o odvolaní vášho šéfa Národného divadla. Cítim z toho rozhovoru akúsi tieseň. Ako by sme sa bavili, vy by ste odpovedali na to, čo ja hovorím, ale niekde vzadu by vám bežala tu tá ťažoba. Čítam to správne?
Je to, čo sa týka toho Slovenského národného divadla, veľmi čerstvá informácia. Teraz som do rozhlasu utekal z tlačovky po novinárskej projekcii. A v čase tej tlačovky mi prišla do telefónu správa s touto informáciou. Je to veľmi čerstvé a je to veľký šok. Takže samozrejme si to berie celkom dosť mojej pozornosti.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
