Premiér Robert Fico poskytol rozsiahly rozhovor ruskému denníku Izvestija, v ktorom neobišiel žiadnu z horúcich medzinárodných tém. V interview otvorene kritizoval prístup Európskej únie k vojne na Ukrajine, sankčnú politiku voči Rusku, ale aj smerovanie EÚ v oblasti energetiky a bezpečnosti. Zdôraznil, že Slovensko si musí zachovať suverenitu a nezávislosť voči tlakom zvonku – či už ide o Brusel, alebo Washington.
Rozhovor, ktorý poskytol premiér Robert Fico ruskému denníku Izvestija, spracoval bývalý poslanec Národnej rady Peter Marček. Ten sa do parlamentu dostal na kandidátke hnutia Sme rodina, no pre nezhody s vedením strany sa neskôr zaradil medzi nezávislých poslancov. Marček sa v minulosti podieľal aj na zakladaní strán, ktoré boli predchodcami dnešnej Republiky a Sme rodina. Izvestija patrí medzi celoštátne médiá v Rusku a vo všeobecnosti je považované za prokremeľské.
Fico sa zúčastní osláv, kritizuje európskych lídrov
V úvode rozhovoru Fico oznámil, že sa plánuje zúčastniť osláv 80. výročia víťazstva nad fašizmom v Moskve. Považuje to za dôležitý symbol úcty voči obetiam druhej svetovej vojny, pričom kritizoval rozhodnutia viacerých európskych lídrov, ktorí sa spomínaných osláv nezúčastnia.
„Nikto ma nezastaví. Jediná vec, ktorá ma môže zastaviť, je moja choroba, ale dúfam, že sa to nestane,“ povedal. „Veľmi rád by som položil vence pri hrobe Neznámeho vojaka alebo pri iných pamätníkoch. Ak niekto spochybňuje prínos bývalého Sovietskeho zväzu, Červenej armády a národov bývalého Sovietskeho zväzu, robí obrovskú chybu. Ja túto chybu neurobím,“ dodal Fico.
Sankcie považuje za neúčinné a kontraproduktívne
Premiér sa opäť vyjadril k téme sankcií voči Rusku. Považuje ich za neúčinné a kontraproduktívne, pričom podľa jeho názoru viedli najmä k posilneniu ruskej sebestačnosti a technologickému pokroku.
Zdôraznil, že niektoré sankčné opatrenia majú negatívny dopad aj na slovenský priemysel – napríklad v oblasti výroby stavebných strojov či dodávok komponentov pre jadrové elektrárne. Vyzdvihol pritom spoluprácu s Maďarskom, vďaka ktorej sa podarilo presadiť vyradenie troch ruských osôb zo sankčného zoznamu.
Fico a Ukrajina
V súlade so svojou doterajšou rétorikou Fico potvrdil, že Slovensko nebude poskytovať Ukrajine zbrane ani finančnú pomoc a odmieta akúkoľvek účasť slovenského vojenského personálu v tomto konflikte. Odmietol tiež vstup Ukrajiny do NATO, pričom takýto krok označil za potenciálne bezpečnostné riziko.
Kriticky sa vyjadril aj na adresu ukrajinského prezidenta
Ďalej poukázal na to, že Európska únia podľa neho smeruje k militarizácii, a zároveň vyjadril znepokojenie nad tým, že neexistuje jasná odpoveď na otázku, voči komu by sa mal takýto vojenský potenciál obracať.
V tomto kontexte sa kriticky vyjadril aj na adresu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorého viní zo spôsobenia ekonomických škôd, a to najmä v oblasti tranzitu plynu cez územie Ukrajiny. Zastavenie tohto tranzitu podľa premiéra negatívne ovplyvnilo ceny energií a poškodilo slovenskú ekonomiku.
„Plyn je niečo, za čo by som ukrajinskému prezidentovi dal antiocenenie, pretože poškodil Slovensko, poškodil celú Európu,“ vyhlásil.
Slovensko bude aj naďalej viesť svoju suverénnu zahraničnú politiku
Fico zároveň odmietol snahy o zrušenie práva veta v rámci rozhodovania o zahraničnej politike EÚ. Vyjadril sa, že Slovensko bude naďalej presadzovať suverénnu zahraničnú politiku a bude si stáť za potrebou jednomyseľnosti pri prijímaní zásadných rozhodnutí. Zastal sa aj maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorého označil za lídra, ktorý plní sľuby dané voličom, napriek tomu, že čelí silnej kritike.
Podľa slovenského premiéra Európska únia zlyhala pri diplomatickom riešení konfliktu na Ukrajine a príliš sa spoliehala na politiku Spojených štátov. Zároveň vyjadril nádej, že rokovania medzi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom by mohli prispieť k vyriešeniu konfliktu.
V závere rozhovoru vyjadril znepokojenie nad tým, že sa Európska únia podľa neho transformuje z mierového projektu na vojenský blok. Apeloval na zachovanie pôvodnej podstaty Únie ako nástroja mieru a spolupráce. Zároveň deklaroval, že Slovensko chce naďalej prispievať k vývoju Európy, ale nie na úkor vlastnej suverenity a národných záujmov.
