Na jar chcel odísť aj sám, no k zotrvaniu ho presvedčil bývalý prezident Ivan Gašparovič.
„Čo ma tak rozhnevalo? Mojou hlavnou motiváciou, prečo som pomáhal tejto garnitúre dostať sa k moci, prečo som presvedčil a ovplyvnil mnohých ľudí, ktorí by za normálnych okolností Smer nikdy nevolili, bolo úsilie vytvoriť zo Slovenska mierový štát a vrátiť ho na cestu slobodného a demokratického vývoja. Nemal som od týchto ľudí veľké očakávania, ale viete, že mier je pre mňa najposvätnejšou hodnotou a nikto iný nebol ochotný s rozvíjaním tejto cnosti pracovať. Bol som však rozčarovaný, keď vláda naliala 100 miliónov do zbrojárskych firiem a v tempe militarizmu už čoskoro nebolo rozdielu medzi Jarom Naďom a Robertom Kaliňákom. Už vtedy som napísal, že obchod so zbraňami je pre mňa na rovnakej morálnej úrovni ako obchod s drogami a že sa nikdy nezmierim s tým, že sme ľudí oklamali, že naše zbrane končia na Ukrajine. Mimochodom, každý, kto blúzni, že Fico je mužom Kremľa, by si mal overiť, ako tento krok narušil dôveru Ruska k slovenskej vláde,“ konštatuje Chmelár.
V siahodlhom príspevku na sociálnej sieti ďalej pokračuje.
Hovorí o ďalšej rane, ktorou bolo pre neho odmietnutie žiadosti hnutia Zjednotení za mier o pridelení časti peňazí určených pôvodne pre sabat militaristov Globsec na usporiadanie stálej medzinárodnej mierovej konferencie v Bratislave.
„Robert Fico sa rozhodol venovať všetky peniaze Matici slovenskej bez toho, že by predložila konkrétny projekt, na čo ich použije. Poslednou kvapkou sa stalo totálne odignorovanie diplomatického úsilia, ktoré sme vyvinuli s Janom Kavanom na usporiadanie globálneho mierového summitu o Ukrajine v Bratislave alebo v Košiciach. Po neúspechu summitu vo Švajčiarsku malo Slovensko veľkú šancu hostiť podobnú vrcholnú schôdzku u nás. Hovoril som o tom s veľvyslancami Ruska, Číny, Turecka a ďalších krajín, ktoré boli ochotné pomôcť. Jan Kavan využil svoje bohaté diplomatické kontakty a sprostredkoval súhlas najvyšších miest ruskej a ukrajinskej diplomacie. Všetko to stálo už len na maličkosti: zúčastnené strany trvali na „bumažke“, teda na písomnom ubezpečení, že konáme v mene premiéra a premiér nad týmto podujatím prevezme záštitu. Odpoveď, ktorú som dostal, ma zarazila: „Nebudem sa púšťať do vopred prehraných zápasov.“ Odvtedy túto tému ignoroval,“ píše.
„Ak sa teda táto koalícia rozhodla opierať skôr o bývalých kotlebovcov ako o skutočných ľavičiarov (Vladimír Mečiar ma dokonca nazval jediným autentickým socialistom), ak ma takmer inkvizične žiadala, aby som sa vzdal svojich názorov, môžem odpovedať jedine slávnym výrokom Martina Luthera: „Tu stojím, inak nemôžem.“ A hádam aj pripomenúť jej slová Roberta Kaliňáka, ktorý sa v rozhovore pre Denník N 6. júna tohto roku dušoval: „To, čo ja podporujem, je sloboda slova. Každý môže povedať, čo si myslí a môže vysloviť akúkoľvek teóriu a hovoriť ju vo verejnom priestore. Ak to začneme obmedzovať, nebudeme demokratickou krajinou.“ Presne tak. Ale ako vidno, do predstavy ministra Kaliňáka o slobode prejavu sa zmestia konšpiračné teórie, no nie hodnotová kritika jedného šialenca, ktorý násilne prerušuje divadelné predstavenia, cenzuruje archeologické výstavy, vyhráža sa väzením ženám, ktoré podstúpili asistovanú reprodukciu, a keďže ako hochštapler nemá do čoho ani len pichnúť, šikanuje ženy na ministerstve, ako sa majú obliekať a pobehuje tam ako blázon s kadidlom. Ak chcete žiť v takomto svete, potom sa nečudujem, že sa názorovo rozchádzame,“ pokračuje.
Nakoniec dodáva.
„Neodchádzam zatrpknutý, ale poučený, že tie najodvážnejšie sny a najveľkolepejšie plány nemôžeš ponúkať iným, ale musíš ich uskutočniť sám. Tak ako Platón neuspel u syrakúzskeho tyrana Dionýsia, pre ktorého chcel vytvoriť na Sicílii ideálny štát, tak ako Seneca nedokázal prevychovať cisára Neróna (hoci počas jeho prítomnosti na dvore ho dokázal aspoň krotiť), tak ani ja nemôžem projektovať mierový štát pre niekoho, kto ho budovať nechce,“ píše Chmelár.
V závere svojho vyhlásenia Chmelár varoval, že ak vláda bude pokračovať v súčasnom smere, tak čoskoro narazí na odpor verejnosti. Kritizoval taktiež súčasné vedenie koalície za to, že sa viac spolieha na nacionalizmus a populizmus než na hodnoty sociálnej demokracie a tvrdí zároveň, že táto stratégia môže viesť k destabilizácii vlády a k politickým nepokojom.
