Počas nasledujúcich rokov prešiel Bundy až zarážajúcou premenou a do polovice 70. rokov sa z nenápadného mladíka stal úspešný a profesormi chválený študent. Angažoval sa v miestnej politike, študoval psychológiu a pracoval aj ako dobrovoľník, paradoxne, v organizáciách, ktoré pomáhali obetiam trestných činov.
V krízovom centre pre samovrahov spoznal Ann Ruleovú, ženu, ktorá o ňom neskôr napísala knihu. „Nikdy sme sa nehádali. Vždy sa ku mne správal ako gentleman zo starej školy a rovnako ku všetkým ženám, s ktorými som ho videla. Bolo to až pôsobivé. Vždy trval na tom, že ma odprevadí až k autu, keď som odchádzala v skorých ranných hodinách z práce. Vždy mi mával. Často hovoril, že nechce, aby sa mi stalo niečo zlé. Bol ako rytier v lesklej zbroji,“ píše Ruleová vo svojej knihe. Pár spolu hovoril aj o svadbe, no Bundy sa odrazu prestal ozývať. V rovnakom období sa v okolí začali strácať mladé ženy.
Hra na mrzáka
Dodnes nie je jasné, kedy presne začal Bundy vraždiť. Niektoré zdroje tvrdia, že prvú vraždu spáchal už ako dospievajúci, keď zabil 8-ročné dievča. Počas výsluchov udal Bundy ako roky prvých násilností 1969 a 1971.
Až v roku 1974 policajti zaznamenali zmiznutia mladých žien, ktoré sa vyparili bez stopy, navyše v pomerne bezpečných štvrtiach. Na miestach zmiznutia neboli nájdené žiadne fyzické stopy či odtlačky prstov. Svedkovia spomínali len mladého tmavovlasého muža, a že sa v okolí vždy vyskytovalo auto Volkswagen Beetle, legendárny Chrobák.
Predstierané zranenie patrilo medzi súčasť Bundyho taktiky. Ku svojmu autu najčastejšie obete nalákal tak, že predstieral zranenie a prosil o pomoc. Láskavosť mladých žien sa stala ich osudovou chybou.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Keď 11. júna 1974 zmizla študentka Georgann Hawkinsová, nezvestných bolo už päť mladých žien. „Mal som kufrík a barle. Poprosil som ju, aby mi pomohla s odnesením kufríka. Keď sme prišli k autu, udrel som ju tyčou. Omdlela. Spútal som ju a odviezol. Bola v bezvedomí, ale živá. Keď sa prebrala, opäť som ju omráčil a uškrtil,“ uviedol Bundy tesne pred svojou popravou v roku 1989.
Zmiznutia v oblasti pokračovali aj v ďalších týždňoch. Začínalo byť jasné, že sa za všetkým skrýva jeden chladnokrvný páchateľ, polícia vtedy však nedisponovala žiadnym konkrétnym vodítkom.
Zmenilo to až zmiznutie 19-ročnej Denise a 23-ročnej Janice, ktoré zočilo viacero svedkov. Vďaka nim polícia zostavila približný portrét páchateľa, zistila model jeho auta a dokonca prišla aj na to, že sa necháva oslovovať menom Ted.
