Podľa novej štúdie môžu takmer tri štvrtiny svetovej populácie v nasledujúcich dvadsiatich rokoch očakávať výrazné a rýchle zmeny počasia, ktoré sa prejavia najviac v extrémnych teplotách a aj zrážkach. Príčinou sú vyššie emisie skleníkových plynov, ktoré zvyšujú nestabilitu v atmosfére.
Ak by sa podarilo ďalšiemu rastu emisií zabrániť, boli by podľa štúdie negatívne dopady nižšie, píše ČT 24. Výskum ukazuje, že ak sa emisie znížia natoľko, aby sa dosiahli ciele Parížskej dohody, mohla by čeliť rizikám extrémneho počasia „iba“ pätina svetovej populácie. V prípade, že k zníženiu emisií nedôjde, bolo by to ale sedemdesiat percent.
Klimatológovia v štúdii, ktorá vyšla v odbornom časopise Nature Geoscience, popísali, ako sa dopady globálneho otepľovania môžu kombinovať s bežnými výkyvmi počasia – výsledkom sú potom obdobia veľmi rýchlych zmien extrémnych podôb počasia, primárne teplôt a zrážok.
Hlavná autorka výskumu Carley Ilesová uviedla: „Vplyv klímy na počasie je veľmi silný. Zamerali sme sa na regionálne zmeny vzhľadom na ich väčší význam pre ľudí aj ekosystémy v porovnaní s globálnym priemerom. Identifikovali sme vďaka tomu časti sveta, ktoré podľa prognóz zaznamenajú v nadchádzajúcich desaťročiach podstatné zmeny v miere výskytu jedného alebo viacerých indexov extrémnych udalostí.“
Vedci v štúdii použili rozsiahle simulácie klimatických modelov. Tie ukázali, že v nasledujúcich dvadsiatich rokoch dôjde v každom prípade k silným zmenám teplotných a zrážkových extrémov. Ale rôznia sa predpovede, ako rozsiahle tieto oblasti v trópoch a subtrópoch budú.
Pokiaľ dôjde k naplneniu záväzkov, ktoré štáty dali v Parížskej dohode, potom by mali byť zasiahnuté územia, kde žije asi dvadsať percent svetovej populácie, teda 1,5 miliardy ľudí. Ale keď sa tento cieľ splnil nepodarí, tak extrémy zasiahnu oblasti, kde žije sedemdesiat percent ľudstva.
Rýchle zmeny počasia zvyšujú riziko vzniku bezprecedentných podmienok, ktoré môžu viesť k významnému rastu počtu extrémnych udalostí. Napríklad vlny horúčav môžu spôsobiť stres z tepla a nadmernú úmrtnosť ľudí i hospodárskych zvierat, stres ekosystémov, zníženie poľnohospodárskych výnosov, problémy s chladením elektrární a narušenie dopravy.
Podobne môžu extrémne zrážky viesť k záplavám a škodám na sídlach, infraštruktúre, plodinách a ekosystémoch, zvýšenej erózii a zníženej kvalite vody. Podľa výskumu je súčasná spoločnosť veľmi zraniteľná voči vysokej rýchlosti zmien extrémnych javov, hlavne pokiaľ sa zvyšuje viac nebezpečenstva naraz.
Spoluautorka štúdie Laura Wilcoxová z Univerzity v Readingu doplnila: „Zistili sme tiež, že rýchle čistenie znečisteného ovzdušia, predovšetkým nad Áziou, vedie k zrýchlenému súbežnému nárastu extrémov horúčav a ovplyvňuje ázijské letné monzúny. Vyčistenie ovzdušia je síce zo zdravotných dôvodov zásadné, ale látky v týchto emisiách maskovali niektoré účinky globálneho otepľovania. Teraz sa ale môže toto potrebné a vlastne aj nutné odstránenie znečisťujúcich látok spojiť s globálnym otepľovaním a priniesť veľmi výrazné zmeny extrémnych podmienok v nasledujúcich desaťročiach.“
Nový článok sa síce zameriava hlavne na pravdepodobnosť rýchlych zmien, autori ale zdôrazňujú, že výsledky majú dôležité dôsledky aj na adaptáciu ľudstva na zmenu klímy. „Jediným spôsobom, ako sa s tým vysporiadať, je pripraviť sa na situáciu s oveľa vyššou pravdepodobnosťou bezprecedentných extrémnych udalostí, a to už v nasledujúcich dvoch desaťročiach,“ dodáva Bjørn Samset z Centra pre medzinárodný výskum klímy Cicero, ktorý sa na štúdii podieľal.
