Pekelné horúčavy, vysoké teploty morí, ale aj mohutné nárazové úhrny zrážok. To charakterizuje tohtoročné leto, ktoré sa podľa prognóz bude zhoršovať vplyvom globálneho oteplenia.
Generálny tajomník OSN António Guterres varoval pred epidémiou extrémnych horúčav, ktorá postihuje miliardy ľudí na celom svete. Zdôraznil, že je potrebné prijať opatrenia na obmedzenie dôsledkov takýchto teplotných extrémov, ktoré sa zintenzívňujú v dôsledku zmeny klímy. O jeho vyhlásení informovala agentúra AFP, píše TASR.
Guterres vyzval krajiny G20, aby prijali opatrenia proti „šialenému spaľovaniu nášho jediného domova“ a „závislosti“ od fosílnych palív.
Extrémne horúčavy spôsobujú, že teploty prekračujú 50 stupňov Celzia, pričom 21., 22. a 23. júl boli tri najteplejšie dni, aké boli na svete zaznamenané v histórii meraní. Hoci rok 2023 bol najteplejším rokom v histórii, teploty výrazne nad 40 °C sú čoraz bežnejšie. Len za rok bola hranica 50°C prekročená na najmenej desiatich miestach vrátane Údolia smrti v Spojených štátoch, Agadiru v Maroku, ako aj Číny a Indie.
Intenzívne horúčavy majú v rokoch 2000 až 2019 na svedomí približne 489.000 úmrtí ročne v porovnaní so 16.000 úmrtiami ročne v dôsledku cyklónov. OSN odhaduje, že ekonomické straty spôsobené nadmerným teplom na pracovisku dosiahnu v roku 2030 2,4 bilióna dolárov.
Správa Medzinárodnej organizácie práce (ILO) uviedla, že v roku 2020 bude nadmernému teplu vystavených viac ako 70 percent zamestnancov, čo je o 8,8 percenta viac než v roku 2000.
Guterres pripomenul, že zachrániť životy a obmedziť vplyv tepla môžeme aj prijatím opatrení na ochranu zraniteľných skupín obyvateľstva, ako sú malé deti, starší ľudia a najchudobnejší obyvatelia ľudstva.
Dodal, že systémy včasného varovania by mali zahŕňať aj extrémne horúčavy, upozorňovať obyvateľstvo na príchod vlny horúčav a informovať ho o preventívnych opatreniach, ktoré treba prijať.
Ako uvádza portál Fakty o klíme, počas obdobia prirodzeného prechodu medzi dobou ľadovou a medziľadovou trvalo planéte Zem oteplenie o 1 °C viac ako tisíc rokov. Celkové oteplenie Zeme v danom období predstavovalo zvýšenie teploty v priemere o 3,5 °C, avšak toto prirodzené oteplenie trvalo približne 10 000 rokov. Aj v čase najrýchlejšieho prirodzeného rastu teplôt sa Zem oteplila o 1 °C za obdobie viac než tisíc rokov. Posledných 10 000 rokov bola priemerná teplota na Zemi stabilná, menila sa o menej ako 0,2 °C za tisíc rokov.
Aktuálne došlo k zrýchleniu, keďže stúpol podiel vypúšťaných skleníkových plynov do ovzdušia. To ohrieva planétu o 1 °C za menej ako sto rokov. Podľa predpovedí sa do konca tohto storočia teplota planéty v porovnaní so súčasnou zvýši ešte o ďalších 0,5 – 3 °C v závislosti od množstva vypustených emisií skleníkových plynov.
