Dovolenkári by si nemali nosiť domov z exotickej dovolenky semienka, odrezky či sadenice rastlín. Uviedla to Monika Opartyová z Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave (ÚKSÚP). Ústav pôsobí na Slovensku ako národná autorita na ochranu rastlín.
Väčšina ľudí si podľa nej ani neuvedomuje, že pri dovoze rastlín bez rastlinolekárskeho osvedčenia porušuje zákon. ÚKSÚP preto upozorňuje dovolenkárov na možné riziká v podobe zavlečenia chorôb a škodcov rastlín.
„Do EÚ je zakázané dovážať rastliny, ovocie, zeleninu, kvety, semená (osivá) bez rastlinolekárskeho osvedčenia. Výnimkou sú iba banány, kokos, datle, durian a ananás. Všetky rastliny, ich nadzemné aj podzemné časti vrátane pôdy, ktoré sú prevážané v osobnej batožine alebo prichádzajú k nám poštovými zásielkami po objednaní z internetu, musia byť sprevádzané rastlinolekárskym osvedčením z krajiny pôvodu. Vystavuje ho pred vývozom príslušná národná autorita pre oblasť zdravia rastlín a nemožno ho nahradiť žiadnym iným dokladom alebo vyhlásením. Rastlinolekárske osvedčenie nie je potrebné len v prípade, ak sa do EÚ dovážajú rastliny či ich časti zo Švajčiarska a Lichtenštajnska,“ informovala generálna riaditeľka ÚKSÚP Štefánia Buschbacher.
Zdôraznila, že takéto opatrenie chráni pred zavlečením nepôvodných druhov škodcov a chorôb rastlín do EÚ. Choroby či hmyz pritom na rastlinách a ich častiach na prvý pohľad vôbec nemusí byť vidno. Škodcovia sa môžu preniesť vo forme vajíčka, larvy či kukly, ktoré voľným okom nevidno, ale následky pre domácu faunu a flóru môžu byť ďalekosiahle.
Buschbacher podčiarkla, že najväčšie riziko nepredstavujú len rastliny získané z voľnej prírody, ale aj tie, ktoré sú nakúpené na trhu či v obchode. Pôda, v ktorej sú rastliny zasadené, môže byť rezervoárom nielen pôdnych chorôb a škodcov rastlín, ale aj semien inváznych druhov. Škodcov však možno preniesť aj prostredníctvom rôznych výrobkov, ako sú napríklad dlabané tekvičky či suveníry z dreva a trstiny.
Na Slovensku je podľa nej známe najmä zavlečenie inváznej jedovatej rastliny boľševníka obrovského z Kaukazu. Prvýkrát bola táto rastlina privezená do botanickej záhrady v Spojenom kráľovstve a vysádzala sa do záhrad a parkov. Postupne sa začala samovoľne rozširovať a vytláčať pôvodné druhy rastlín. Invázny boľševník obrovský prenikol do celej strednej a severnej Európy a udomácnil sa aj na území Slovenska.
„Cudzokrajné choroby a škodcovia rastlín sa môžu na našom území veľmi rýchlo usídliť a rozmnožovať, pretože v podmienkach Európy nemajú prirodzených nepriateľov. Potom treba pristúpiť k nepopulárnym opatreniam, ako sú likvidácie celých porastov, stromov, populácie rastlín, alebo dokonca aj poľnohospodárskej úrody. Škody môžu byť veľké, preto odporúčame všetkým, ktorí si chcú priniesť alebo objednať rastliny či rastlinné produkty z tretích krajín, aby sa vopred informovali na podmienky dovozu,“ dodala Buschbacher.
